Rómčinu študuje vyše 60 ľudí. Školy potrebujú učiteľov

Na Prešovskej univerzite študuje učiteľstvo rómskeho jazyka a literatúry viac ako 60 ľudí. Podľa kulturológa a etnológa Alexandra Mušinku je významné najmä to, že o tento odbor majú záujem samotní Rómovia. „Máme v súčasnosti cez 60 študentov a, ak sa nemýlim, až na jedného sú všetci Rómovia,“ uviedol Alexander Mušinka pre Roma Television.

Študenti si môžu rómsky jazyk kombinovať s približne 21 ďalšími možnosťami. V súčasnosti podľa Mušinku dominuje kombinácia rómskeho jazyka a pedagogiky. Základom štúdia je schopnosť plynule hovoriť po rómsky. Ďalšími dôležitými oblasťami sú rómska literatúra a reálie.

Po ukončení magisterského štúdia získavajú absolventi kvalifikáciu pre učiteľstvo na druhom stupni. Rómsky jazyk tak môžu mať ako jednu zo svojich predmetových kombinácií.

Mušinka odhaduje úspešnosť študentov približne na 50 percent. Tento rok majú štúdium ukončiť prví traja absolventi magisterského stupňa. Vo štvrtom ročníku je približne desať študentov, v treťom viac ako desať, v druhom približne 15 a v prvom ročníku takmer 20.

Podľa Mušinku je viditeľné, že informácia o možnosti študovať rómsky jazyk sa postupne dostáva medzi viac ľudí. „Rómska komunita sa postupne dozvedela o možnosti študovania, takže sa nám stále viac a viac ľudí hlási,“ vysvetlil Mušinka.

Najväčšiu potrebu absolventov vidí Mušinka na základných školách, kde sú deti, ktorých materinským jazykom je rómčina. Podľa neho nie je správne očakávať iba to, že dieťa sa musí prispôsobiť slovenčine bez toho, aby škola dokázala komunikovať aj v jeho rodnom jazyku.

„Je povinnosť školy byť schopná komunikovať v jazyku toho žiaka. Pretože ten žiak je v tom systéme zo zákona. On tam musí prísť,“ povedal Mušinka. Ešte výraznejšie svoju myšlienku pomenoval slovami: „Je psia povinnosť učiteľa naučiť sa rómčinu a byť schopný komunikovať so žiakom,“ dodal.

Podľa jeho skúseností dokáže znalosť materinského jazyka žiakov výrazne pomôcť pri samotnom vyučovaní. Ak učiteľ dokáže látku vysvetliť spôsobom, ktorému dieťa rozumie, výsledky môžu byť podľa neho viditeľne lepšie.

Mušinka očakáva, že s pribúdajúcimi absolventmi učiteľstva rómskeho jazyka môže postupne rásť aj počet škôl, ktoré ho zaradia medzi svoje predmety. Nepredpokladá však masový vznik škôl, v ktorých by sa všetky predmety vyučovali v rómčine.

Za reálnejšie považuje školy, ktoré budú fungovať štandardne, no popri ostatných predmetoch budú ponúkať aj vyučovanie rómskeho jazyka. „Predpokladáme, že bude pribúdať škôl, kde sa okrem štandardného vyučovania bude vyučovať aj rómčina,“ vysvetlil Mušinka.

Priestor na zlepšenie vidí aj mimo školstva. Na niektorých úradoch či v samosprávach už pracujú Rómovia alebo asistenti, ktorí ovládajú rómsky jazyk a dokážu pomôcť ľuďom, ktorí majú problém so slovenčinou. Podľa Mušinku je však takýchto možností stále málo.

Lepšia situácia býva podľa neho tam, kde v samospráve pracujú samotní Rómovia alebo kde obec vedie rómsky starosta. Zároveň tvrdí, že väčší priestor pre rómčinu si musia žiadať aj samotní Rómovia. „Jednoznačne Rómovia sami. Tí by mali byť hlavní iniciátori. Stále viac používať rómčinu a vyžadovať ju. Samosprávy a štát by na to mali reagovať,“ uviedol Alexander Mušinka.

Rómsky jazyk má podľa Lenky Goroľovej z Ústavu rómskych štúdií Prešovskej univerzity korene v Indii a jeho história siaha približne 1000 až 1500 rokov do minulosti. Patrí do indoeurópskej jazykovej rodiny, konkrétne do indoárijskej vetvy. Je tak príbuzný napríklad s hindčinou.

Na indický pôvod rómčiny upozornil už v roku 1782 nemecký jazykovedec Johann Christian Christoph Rüdiger, ktorý poukázal na jej podobnosť s indickými jazykmi. Výskumu sa neskôr venovali aj Heinrich Grellmann či August Friedrich Pott. Ten v roku 1844 vypracoval vedeckú historickú a porovnávaciu štúdiu rómčiny.

Predkovia Rómov sa z Indie postupne presúvali smerom na západ. Ich cesta viedla cez Perziu, Arménsko a Byzantskú ríšu až na Balkán. Do Európy prichádzali približne od 11. do 14. storočia. Počas migrácie preberala rómčina slová z perzštiny, arménčiny a gréčtiny. Neskôr ju ovplyvnili aj slovanské jazyky, rumunčina, maďarčina, nemčina či turečtina.

Dnes sa rómčina používa v mnohých krajinách sveta. V Európe najmä v Rumunsku, na Slovensku, v Bulharsku, Maďarsku, Srbsku či Severnom Macedónsku. Rómske komunity používajú jazyk aj v Severnej a Južnej Amerike či na Blízkom východe.

Aj na Slovensku sa používa viacero podôb rómskeho jazyka. Najrozšírenejšia je slovenská rómčina, konkrétne severocentrálny dialekt, ktorý používajú najmä Rómovia na východnom Slovensku.

Na juhu krajiny sa používa južnocentrálny dialekt, niekedy označovaný ako maďarská rómčina, ktorý je ovplyvnený maďarským jazykom. Treťou výraznejšou podobou je valašská alebo olašská rómčina, ktorou hovoria príslušníci olašských rómskych komunít.

Prvé výraznejšie pokusy o kodifikáciu rómčiny na Slovensku prišli v roku 1971. Začali sa vytvárať pravidlá pravopisu na základe slovenského rómskeho dialektu. Oficiálna štandardizácia rómčiny na Slovensku bola prijatá v roku 2008. Jej základom sa stala slovenská, presnejšie severocentrálna podoba rómčiny.

Význam jazyka pripomína aj Medzinárodný deň rómskeho jazyka, ktorý sa každoročne oslavuje 5. novembra. Myšlienka vznikla v roku 2008 v Záhrebe pri prezentácii rómsko-chorvátskeho a chorvátsko-rómskeho slovníka autora Veljka Kajtaziho.

O rok neskôr sa v Záhrebe uskutočnila konferencia o rómskom jazyku. Lingvisti, pedagógovia a predstavitelia rómskych organizácií z 15 európskych krajín prijali deklaráciu, ktorá žiadala uznať 5. november za Medzinárodný deň rómskeho jazyka.

Od roku 2009 tak tento dátum pripomína rómsky jazyk na medzinárodnej úrovni. V roku 2015 uznala 5. november za Medzinárodný deň rómskeho jazyka aj organizácia UNESCO. Rómčinu ako jazyk Rómov v Európe pritom uznali už na prvom rómskom kongrese v roku 1971. Rastúci záujem o štúdium rómskeho jazyka na Prešovskej univerzite dnes ukazuje jednu z ciest, ako môže rómčina získavať väčší priestor v školách, medzi pedagógmi aj vo verejnom živote.