PRÉMIUM
Slovenčina je jazyk, ktorý sa počas storočí obohacoval o slová z rôznych jazykov. Málokto však vie, že viaceré výrazy, ktoré dnes počujeme na ulici, v hudbe alebo na sociálnych sieťach, pochádzajú práve z rómčiny. Rómsky jazyk ovplyvnil najmä hovorovú slovenčinu a slang. Niektoré slová sa používajú tak často, že si ich rómsky pôvod už ani neuvedomujeme.
Jedným z najznámejších slov je „čhavo“. V rómčine toto slovo znamená chlapec alebo syn. Dnes sa v slangu používa ako označenie kamaráta, mladého muža alebo frajera. Často ho počujeme aj v hudbe či bežných rozhovoroch.
Keď niekto povie, že nemá „love“, väčšina ľudí vie, že hovorí o peniazoch. Výraz pochádza z rómskeho slova, ktoré znamená peniaze alebo bankovky. Dodnes patrí medzi najčastejšie používané rómske slová v slovenskom slangu.
Slovo „more“ počuť najmä v neformálnej komunikácii. Mnohí ho používajú podobne ako oslovenie „hej“, „počuj“ alebo „kamarát“. V rómčine ide o tradičné oslovenie, ktoré sa časom rozšírilo aj medzi majoritné obyvateľstvo
Slovo „bašavel" patrí medzi najznámejšie rómske slová. V rómčine pochádza zo slovesa bašavel, ktoré znamená hrať na hudobnom nástroji, muzicírovať alebo zabávať sa pri hudbe. Dnes toto slovo poznajú aj mnohí Nerómovia a často ho používajú ako označenie veľkej párty, hudobnej akcie alebo rodinnej oslavy.
Výraz „dilino“ pochádza z rómskeho jazyka a označuje človeka, ktorý sa správa nerozumne alebo robí zbytočné hlúposti. V hovorovej reči sa často používa s nadsádzkou na označenie niekoho, kto sa opakovane dostáva do trápnych či komických situácií vlastným pričinením.
V rómčine slovo „chalka“ priamo neexistuje, no je to bežný slangový výraz odvodený od rómskeho slovesa „chal“, čiže jesť. Chalka v preklade znamená jedlo alebo pokrm. Nejde len o pokrm na tanieri, ale často aj o symbol pohostinnosti, spoločných stretnutí a rodinnej atmosféry.
V bežnom slovenskom aj rómskom slangu sa používa na označenie človeka, ktorý je špinavý, zanedbaný alebo pôsobí asociálne.
Okrem fyzickej nečistoty sa toto pomenovanie často prenáša aj na správanie a znamená sedliak, buran, človek bez základných hygienických návykov alebo primitív.
Odborníci upozorňujú, že jazyk je dôkazom dlhodobého spolužitia rôznych komunít. Rómovia žijú na území Slovenska stovky rokov a ich jazyk prirodzene ovplyvnil aj slovnú zásobu majority.
Niektoré slová sa zachovali vo svojom pôvodnom význame, iné získali nový význam alebo sa stali súčasťou slangu. Spája ich však jedno – dokazujú, že kultúry sa navzájom ovplyvňujú viac, než si často uvedomujeme.
Keď teda najbližšie budete hovoriť o „lóve“, oslovíte niekoho „čávo“ alebo budete počuť slovo „more“, možno si spomeniete, že ide o výrazy s rómskymi koreňmi, ktoré sa stali prirodzenou súčasťou každodennej slovenčiny.