prečo môže podľa Gabriely Radičovej rómčina v budúcnosti zaniknúť,
prečo niektorí rómski rodičia už deti po rómsky neučia,
ako málo škôl podľa nej rómsky jazyk vyučuje,
prečo chýbajú učitelia aj nové učebnice,
ako môžu študenti z rómčiny dokonca maturovať.
Piaty november patrí rómskemu jazyku. Práve dnes si pripomíname Medzinárodný deň rómskeho jazyka. Pre mnohých Rómov je rómčina stále prvým jazykom, ktorý počujú doma od rodičov a starých rodičov. Mimo rodín však dostáva oveľa menej priestoru.
Gabriela Radičová, odborníčka na rómsky jazyk a riaditeľka Súkromného hudobného a dramatického konzervatória v Rimavskej Sobote, upozorňuje, že práve to môže byť do budúcnosti problém.
„Podľa odborníkov až 70 percent Rómov hovorí materinským rómskym jazykom, takže rómsky jazyk sa v plnej miere využíva v domácnosti. Ale na druhej strane je problém, že rómčina nie je inštitucionalizovaná a veľmi málo sa využíva v školách,“ povedala Radičová v rozhovore pre Roma Television.
Podľa Radičovej sa jazyk postupne vytráca najmä z rodín, ktoré žijú mimo rómskych komunít.
„Integrovaní Rómovia, ktorí už nežijú v rómskych osadách a žijú medzi majoritou, nechcú už rozprávať rómskym jazykom. Povedia, že to už nikde nevyužijú, že to nie je potrebné,“ uviedla Gabriela Radičová.
Problém vidí aj v tom, že rómčinu síce často ešte ovládajú rodičia či starí rodičia, no ďalšej generácii ju už neodovzdávajú.
„Aj keď možno ešte rodičia alebo starí rodičia rozprávajú po rómsky, svoje deti už cielene neučia, aby rozprávali rómskym jazykom, čo je na veľmi veľkú škodu,“ dodala.
Na otázku, či môže rómsky jazyk raz úplne zaniknúť, odpovedala, že také riziko existuje.
„Hrozí to, že rómsky jazyk môže zaniknúť, pretože už Rómovia v mestách alebo aj na dedinách nechcú rozprávať rómskym jazykom,“ povedala odborníčka.
Na konzervatóriu v Rimavskej Sobote je rómsky jazyk samostatným predmetom. Študenti sa ho učia od prvého do štvrtého ročníka tri hodiny týždenne a môžu si ho vybrať aj ako maturitný predmet.
„Podľa mojich skúseností žiaci rómskej národnosti chcú maturovať z rómskeho jazyka a máme veľmi dobré výsledky,“ uviedla Radičová.
Problémom však zostáva nedostatok učiteľov. Sama vyučuje rómčinu už 16 rokov a vo svojom okrese je podľa jej slov jedinou učiteľkou tohto jazyka.
Chýbajú aj učebnice. K dispozícii sú materiály Amari Romaňi čhib a Amari Romaňi čhib 2, ďalšie výtlačky sa však podľa Radičovej systematicky nedotláčajú.
„Nie je to nejaká systematická činnosť, kde by sa vytvárali učebnice, ktoré sú potrebné,“ povedala.
Práve 5. november je preto podľa nej príležitosťou pripomenúť, že rómčina nie je iba jazykom používaným doma.
„Popriala by som mu hlavne to, aby vyšiel z komunít. Aby sme rozmýšľali nad tým, že je to taký jazyk ako všetky ostatné, že si zaslúži našu vážnosť,“ povedala Radičová.
Pripomenula tiež, že rómčina má spisovnú podobu, je štandardizovaná a môže sa vyučovať v školách.
„Je to predsa len náš prvý jazyk, ktorým nás naučila rozprávať naša mama. Je to náš materinský jazyk,“ dodala odborníčka.