NAŽIVO: Svet si pripomína obete rómskeho holokaustu

Pripomína noc z 2. na 3. augusta 1944, keď nacisti zlikvidovali takzvaný rómsky rodinný tábor v koncentračnom tábore Auschwitz II-Birkenau. V plynových komorách zavraždili posledných približne 4 300 väznených Rómov – deti, ženy aj mužov. Tento deň je venovaný pamiatke rómskych obetí nacistického prenasledovania a vyvražďovania v celej Európe.

V Auschwitz-Birkenau sa 10. a 11. júna zišlo vyše sto odborníkov z Európy, ktorí riešili boj proti antisemitizmu a rasizmu voči Rómom. Konferencia projektu TRACE uzavrela dva roky práce – od prehliadky pamätníka cez odborné panely až po koncert Francesca Lotora vo vile bývalého veliteľa tábora.

Hlavným výstupom je nová platforma projecttrace.eu v piatich jazykoch, ktorá mapuje incidenty od roku 1939 a umožňuje nahlasovať prejavy nenávisti. Projekt financovala Európska komisia.

Prenasledovanie Rómov sa podľa historika Mateja Beránka nezačalo až počas druhej svetovej vojny. Po nástupe Adolfa Hitlera v roku 1933 nacisti Rómov evidovali, odoberali im vzorky krvi a vlasov a zaraďovali ich do rasových kategórií. Tieto pseudovedecké výskumy neskôr využili pri ich systematickom prenasledovaní a deportáciách.

V Dunajskej Strede sa v piatok 31. júla konala pietna spomienka pri Pamätníku rómskeho holokaustu. Podujatie sa uskutočnilo pri príležitosti 82. výročia likvidácie takzvaného rómskeho tábora v koncentračnom tábore Osvienčim. Prítomní si uctili pamiatku tisícov rómskych mužov, žien a detí, ktorí počas druhej svetovej vojny zahynuli v dôsledku nacistickej ideológie.

Pietnu spomienku každoročne organizuje romológ, spisovateľ a vysokoškolský pedagóg Jozef Ravasz. Na podujatí sa zúčastnili aj splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Alexander Daško, predseda Medzinárodnej rómskej organizácie Zoran Dimov, primátor Dunajskej Stredy Zoltán Hájos, príslušníci Čestnej stráže prezidenta SR, zástupcovia veľvyslanectiev Rakúska, Česka a Nemecka, ako aj predstavitelia samospráv a obyvatelia Dunajskej Stredy a okolia.

Etnografka a historička Zuzana Kumanová pracuje na príbehu rómskych detí z Bratislavy, ktoré po vzniku protektorátu vyviezli do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. Ich rodičia mali domovské právo v Čechách, nacisti deti označili za rómskych miešancov ohrozujúcich takzvanú čistotu krvi.

Predseda Konferencie biskupov Slovenska, košický arcibiskup metropolita Bernard Bober, vydal stanovisko pri príležitosti Medzinárodného dňa rómskeho holokaustu, ktorý si pripomíname 2. augusta. Vyzval v ňom k modlitbe za všetkých, ktorí nesú rany minulosti, a k hľadaniu ciest odpustenia a zmierenia.

„Spomienka na obete rómskeho holokaustu nás pozýva k zamysleniu nad dôsledkami nenávisti, predsudkov a ľahostajnosti voči bratom a sestrám inej národnosti,“ uviedol Bober. Podľa neho aj dnes rozdelenie, odmietanie a zraňujúce slová narúšajú vzťahy medzi ľuďmi, preto je potrebné vytvárať prostredie prijatia, rešpektu a pomoci.

„V čase nepokojov, vojen a neistoty vo svete i doma je dôležité znovu nachádzať cestu odpustenia a zmierenia. Modlime sa za všetkých, ktorí nesú rany minulosti,“ dodal predseda KBS.

Národná organizácia Opre Roma Slovensko pozýva verejnosť na pietny akt pri príležitosti Pamätného dňa obetí rómskeho holokaustu. Podujatie sa uskutoční v nedeľu 2. augusta o 16.00 hodine pri židovskom pomníku na Cukrovarskej ulici v Rimavskej Sobote.

Program otvorí zvonenie, po ktorom zaznie pieseň Sun Devloro. Nasledovať budú príhovory Csabu Horvátha a Richarda Dudu. Súčasťou spomienky bude aj symbolický moment Chýbajúce stoličky, husľová interpretácia skladby Auschwitzake v podaní Arona Horvátha, kladenie vencov a hymny. V závere organizátori odovzdajú ocenenie Priateľ Rómov.

Predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas-SD) v súvislosti s dnešným Pamätným dňom obetí rómskeho holokaustu uviedol na sociálnej sieti, že tieto udalosti patria medzi najtragickejšie kapitoly slovenských dejín. „Je našou povinnosťou zachovávať ich pamiatku a nezabúdať na to, kam môžu viesť nenávisť, rasizmus a predsudky,“ dodal.

Raši zároveň odsúdil každú formu násilia a prenasledovania ľudí pre ich pôvod, vieru či identitu. „Demokratická spoločnosť musí stáť na úcte k ľudskej dôstojnosti, vzájomnom rešpekte a odmietaní akejkoľvek nenávisti,“ vyhlásil. Podľa neho pripomínanie si minulosti nie je len prejavom úcty k obetiam. „Je to aj záväzok urobiť všetko pre to, aby sa podobné tragédie už nikdy neopakovali,“ upozornil.

Európsky rómsky inštitút pre umenie a kultúru (ERIAC) v Berlíne otvoril výstavu „You Are All Our Children in One“ (Všetci ste naše deti). Diela sú vystavené od 29. júla pri príležitosti Pamätného dňa rómskeho holokaustu, ktorý pripadá na 2. augusta. Výstava skúma, ako rasová klasifikácia, nútená sterilizácia a biologický determinizmus, na ktorých bola založená genocída Rómov a Sintov nacistickým Nemeckom, neskončili po druhej svetovej vojne, ale naďalej ovplyvňujú politiku, vedu a postoje verejnosti.

Diela na výstave predstavujú švédska umelkyňa Linda Larssonová, maďarská umelkyňa Zsófia Takácsová a slovenská umelkyňa Emília Rigová, ktorá tvorí pod pseudonymom Bári Raklóri. Zaoberá sa potláčaním rómskej identity prostredníctvom inštalácií, videí a performačného umenia, do februára 2026 má aj samostatnú výstavu Golden Repair v budapeštianskom Ludwig Múzeu.

Rigová v súvislosti s výstavou hovorila o nútenej sterilizácii svojej matky. „Keď ma v roku 1980 priviedla na svet, podstúpila cisársky rez a následne bola (nezákonne) sterilizovaná. Chirurgický rez – a ticho, ktoré po ňom nasledovalo – sa pre mňa stalo ústredným symbolom tohto príbehu: mŕtve, rezonujúce ticho,“ uviedla. Podľa jej slov jej tvorba hovorí o skúsenosti všetkých žien, ktorým bola naprieč históriou a geografickými oblasťami upieraná telesná integrita. „Je to zároveň osobné aj kolektívne – gesto smerujúce k spomienke a k uzdraveniu,“ dodala.

Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský v súvislosti s Pamätným dňom obetí rómskeho holokaustu uviedol, že genocída Rómov je trvalou pripomienkou toho, čo sa môže stať, keď štát rezignuje na ochranu ľudskej dôstojnosti, rovnosti a základných práv. „Ľudská dôstojnosť je základnou hodnotou demokratického a právneho štátu. Nepatrí len niektorým,“ zdôraznil na sociálnej sieti.

Spomienku na tragédiu podľa neho nemožno vnímať len ako pietny akt. „Je pripomienkou zodpovednosti štátu chrániť každého človeka pred diskrimináciou, nenávisťou a svojvôľou,“ dodal ombudsman.

Opozičný poslanec NR SR Peter Pollák mladší (Hnutie Slovensko) reagoval na sociálnej sieti pri príležitosti Pamätného dňa rómskeho holokaustu. „Aj dnes sa nájdu ľudia, ktorí by nás, Rómov, najradšej opäť videli v týchto mundúroch. Nenávisť nezmizla, len zmenila svoju tvár. Aj preto nesmieme zabudnúť na hrôzy holokaustu a jeho odkaz nám nikdy nesmie byť ľahostajný,“ napísal na Facebooku.

Na rozdiel od predsedu KBS Bernarda Bobera, predsedu NR SR Richarda Rašiho, verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského či poslanca Petra Polláka mladšieho sa k nedeľňajšiemu Pamätnému dňu obetí rómskeho holokaustu doteraz nevyjadrili ani prezident Peter Pellegrini, ani predseda vlády Robert Fico.