Rómsky holokaust: Nacisti za noc zlikvidovali celý tábor v Auschwitzi

V noci z 2. na 3. augusta 1944 nacisti zlikvidovali rómsky rodinný tábor v koncentračnom a vyhladzovacom tábore Auschwitz-Birkenau. Práve preto si 2. augusta pripomíname obete rómskeho holokaustu.

Historik Matej Beránek, zástupca riaditeľa Múzea holokaustu v Seredi, v rozhovore pre Roma Television priblížil prenasledovanie Rómov, nacistické rasové výskumy aj dôvody, pre ktoré sa o rómskom holokauste dlhé roky hovorilo len okrajovo.

„Tento deň si pripomíname preto, lebo v noci z 2. na 3. augusta 1944 bol zlikvidovaný rómsky rodinný tábor v časti Auschwitz-Birkenau,“ povedal Matej Beránek pre Roma Television.

Likvidácia tábora podľa neho predstavovala vyústenie udalostí, ktoré sa na tomto mieste odohrávali už skôr. Rómovia boli prenasledovaní, zhromažďovaní a deportovaní do táborového komplexu.

„Išlo o likvidáciu celého rodinného tábora. Muži, ženy a deti, predovšetkým ženy, deti a starí ľudia, boli v tomto tábore zavraždení,“ uviedol historik.

Prenasledovanie rómskeho obyvateľstva sa však nezačalo až počas druhej svetovej vojny. Beránek jeho počiatky spája s nástupom nacizmu v Nemecku a s rokom 1933, keď sa Adolf Hitler stal ríšskym kancelárom.

„V nacistickom Nemecku potom dochádzalo k cielenej perzekúcii obyvateľov rómskeho pôvodu. Nebola vedená iba evidencia, vykonávali sa aj rôzne pseudovedecké výskumy rómskeho obyvateľstva,“ vysvetlil.

Po vypuknutí vojny sa diskriminácia a prenasledovanie postupne zmenili na systematickú likvidáciu. Beránek pripomenul aj masové vraždenie počas útoku nacistického Nemecka na Sovietsky zväz v roku 1941.

Rómovia boli zároveň sústreďovaní v osobitne určených táboroch. Historik spomenul Lety pri Písku a Hodonín pri Kunštáte. Odtiaľ boli väzni deportovaní do Auschwitz-Birkenau.

Súčasťou perzekúcie boli rasové výskumy. Vykonávalo ich špecializované centrum, ktoré zhromažďovalo údaje o rómskych rodinách a ich pôvode.

„Cieľom bolo na základe nacistickej ideológie dokazovať nadradenosť árijskej rasy a na druhej strane podradenosť ostatných rás,“ povedal Beránek.

Pracovníci centra zbierali biologický materiál vrátane vzoriek krvi a vlasov. Zaznamenávali aj osobné a rodinné údaje. Na ich základe potom ľudí zaraďovali do nacistami vytvorených rasových kategórií.

„Rómov zaraďovali do kategórií Rómov alebo rómskych miešancov na základe ich pôvodu. Išlo o cielenú evidenciu,“ dodal historik.

Výskumy a registrácia neprebiehali iba na území nacistického Nemecka. Rozšírili sa aj na Rakúsko a ďalšie oblasti, ktoré Tretia ríša pripojila alebo okupovala.

O holokauste Židov sa v spoločnosti hovorí podstatne častejšie ako o genocíde Rómov. Podľa Beránka súvisí tento rozdiel aj s tým, ako sa po skončení vojny rozvíjal historický výskum.

Západoeurópske krajiny sa výskumu holokaustu a nacistického prenasledovania venovali intenzívnejšie. V bývalom Československu bola situácia odlišná.

„Aj pre vtedajší režim nebola tejto oblasti venovaná taká pozornosť,“ vysvetlil Beránek.

Existovali však jednotliví historici a odborníci, ktorí sa prenasledovaniu Rómov venovali. Pripravovali odborné štúdie a knihy o osudoch českých a československých Rómov počas nacistického obdobia.

Pripomínanie 2. augusta tak upozorňuje nielen na poslednú noc rómskeho rodinného tábora v Auschwitz-Birkenau. Poukazuje aj na roky evidencie, diskriminácie, deportácií a systematického vraždenia, ktoré likvidácii tábora predchádzali.