PRÉMIUM
Takmer polovica učiteľov, ktorí vyučujú v triedach, kde väčšinu tvoria žiaci z marginalizovaných rómskych komunít, zažíva vysoký pracovný stres. Vyplýva to z výskumu Spoločenskovedného ústavu Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied. V skupine učiteľov, kde žiaci z MRK predstavujú viac než polovicu triedy, uviedlo 47 percent pedagógov vysoký pracovný stres. Ďalších 39 percent uviedlo, že ich práca negatívne vplýva na duševné zdravie.
Výskumníci však zároveň upozorňujú, že vyšší podiel žiakov z MRK automaticky neznamená horšiu celkovú pracovnú pohodu učiteľov ani vyššiu mieru vyhorenia. Rozdiel je podľa výsledkov najmä v tom, aké situácie musia pedagógovia počas pracovného dňa riešiť.
Výskum zahŕňal 630 učiteľov základných škôl z Prešovského, Košického a Banskobystrického kraja a 30 hĺbkových rozhovorov s učiteľmi. Osobitnú pozornosť venovali 172 pedagógom, ktorí učia v triedach, kde žiaci z MRK tvoria viac ako polovicu všetkých žiakov. Podľa spoluriešiteľky výskumu Márie Ďurkovskej sa od týchto učiteľov často očakáva oveľa viac než samotné vyučovanie.
„Od učiteľov v takomto prostredí sa často očakáva, že popri vyučovaní budú zastávať aj úlohy sociálneho pracovníka či sprostredkovateľa medzi školou, rodinou a komunitou,“ vysvetlila. Takéto rozširovanie úloh podľa nej zvyšuje pracovnú aj psychickú záťaž pedagógov.
Až 73 percent učiteľov označilo za výrazný zdroj záťaže slabú spoluprácu medzi školou a rodinou. Ďalších 67 percent zaťažuje nedostatočná dochádzka, záškoláctvo a chýbajúca domáca príprava žiakov. Jazykovú nepripravenosť žiakov označilo za výraznú záťaž 49 percent pedagógov a hygienické podmienky 58 percent. V triedach s najnižším podielom žiakov z MRK boli podľa výskumu všetky tieto hodnoty výrazne nižšie. „Nejde teda jednoducho o viac práce, ale o širšie spektrum situácií, ktoré vstupujú do práce učiteľa popri samotnom vyučovaní,“ vysvetlila Ďurkovská.
Výskumníci upozornili aj na to, že so zvyšujúcou sa záťažou učiteľov nerastie zároveň aj množstvo podpory, ktorú majú k dispozícii. Podpora od kolegov, vedenia školy či hodnotový súlad zostávajú medzi jednotlivými skupinami približne na rovnakej úrovni.
„Učitelia v náročnejších podmienkach čelia vyšším požiadavkám, nemajú však zároveň k dispozícii výrazne viac pracovných zdrojov, ktoré by túto zvýšenú záťaž pomáhali vyvažovať,“ uviedol spoluriešiteľ výskumu Michal Kentoš. Jedným z konkrétnych riešení by podľa pedagógov mohla byť väčšia personálna podpora. Až 38 percent učiteľov v triedach s viac ako polovicou žiakov z MRK uviedlo, že by im výrazne pomohla prítomnosť rómskeho asistenta.
Pedagógovia zároveň jasne pomenovali potrebu lepšej prípravy detí ešte pred ich nástupom do školy. Medzi učiteľmi v triedach s vysokým podielom žiakov z MRK si 69 percent spája znovuotvorenie nultých ročníkov s vyššou pracovnou spokojnosťou. Až 64 percent pedagógov zároveň očakáva, že by nulté ročníky mohli prispieť k nižšiemu pracovnému stresu. Výskum tak poukazuje na to, že samotný vysoký podiel žiakov z MRK nemusí automaticky znamenať horší well-being alebo vyššie vyhorenie učiteľov. Výrazne však ovplyvňuje rozsah problémov a situácií, ktoré musia pedagógovia riešiť popri samotnom vyučovaní.