Tibor Datko (37) z Jelenca v okrese Zlaté Moravce roky zápasil s hľadaním práce. Dnes patrí medzi tých, ktorí vstávajú za tmy, cestujú desiatky kilometrov a domov sa vracajú, keď deti často už spia. Robota je pre neho základ, nie voľba.
„Momentálne pracujem v Žarnovici, čo je pre mňa výhodné aj z hľadiska dochádzania,“ povedal pre Roma Television Tibor Datko. „Túto prácu som si našiel cez známeho, ktorý mi o nej povedal a odporučil ma ďalej. Vďaka tomu som sa dostal k príležitosti, ktorá mi vyhovuje a som rád, že môžem pracovať v prostredí, kde sa cítim dobre.“
Pán Tibor hovorí, že práve osobní známi mu dali šancu ukázať, čo vie. „Skúsenosť mi ukázala, aké dôležité je mať kontakty a prijať pomoc od ľudí, ktorí nás poznajú a vedia, že sa dokážeme uplatniť v stavebných prácach,“ dodáva.
Do práce to rozhodne nemá za rohom. „Niekedy je to aj 100 kilometrov, inokedy o niečo menej, momentálne približne 50 kilometrov, čo je stále dosť, ale už som si na to zvykol,“ opisuje. Prácu si veľmi nevyberá. „Beriem to tak, že je dôležité mať stabilný príjem a skúsenosti, aj keď cesta niekedy zaberie veľa času. Človek sa musí prispôsobiť okolnostiam a ísť ďalej.“
Jeho pracovný deň je dlhý a jednoduchý. „Ráno o siedmej som už v robote, robím celý deň až do večera, tak okolo šiestej, pol siedmej. Je to dlhé, ale človek si zvykne. Dám si prestávku, kávu, cigaretu, trochu pokecám s kolegami, aby mi ušiel rýchlejšie deň. Robota je niekedy ťažká, ale čo už, treba makať, aby bolo doma pre deti,“ hovorí. Po návrate domov sa snaží patriť rodine. „Venujem sa deťom a rodine, trošku oddych, televízia alebo niečo, čo ma baví, aby som zabudol na únavu. Takto to ide deň čo deň.“
K stabilnému zamestnaniu však viedla dlhá cesta. „Kým som dostal robotu, musel som prekonať dosť prekážok. Najväčší problém bol, že práce nie je veľa a človek si nemôže veľmi vyberať. Niekedy je to aj o známostiach, bez toho sa ťažko dostaneš niekam,“ priznáva.
Tibor otvorene hovorí aj o diskriminácii. „Áno, stalo sa mi, že ma neprijali do práce len preto, že som Róm. Nebolo to o tom, že by som nevedel robiť alebo že by som nemal skúsenosti – jednoducho sa pozerali na to, odkiaľ som a kto som,“ povedal pre Roma Television.
„Vtedy to človeka zabolí, lebo chce ukázať, že vie makať rovnako ako každý iný. Ale ja som sa nevzdal – povedal som si, že musím ísť ďalej, hľadať inú príležitosť a dokázať, že aj my vieme byť spoľahliví a pracovití. Takéto skúsenosti ma naučili byť silnejší a nevzdávať sa, aj keď niekedy cesta nie je ľahká.“
Najväčšou motiváciou je preňho rodina. „Každé ráno ma motivuje hlavne rodina – viem, že keď pôjdem do roboty, zarobím peniaze, aby doma nič nechýbalo. Aj keď je to niekedy ťažké vstať skoro a ísť makať, poviem si, že robota je základ, bez nej sa nedá,“ hovorí.
„Motivuje ma aj to, že chcem ukázať, že viem pracovať, že sa na mňa dá spoľahnúť. A keď si večer sadnem doma, viem, že som spravil, čo bolo treba – to mi dáva silu ísť ďalej,“ vysvetľuje Datko.
Dlhé šichty však znamenajú málo času s deťmi. „Často sa stane, že keď prídem domov, moje deti už spia. To ma mrzí, lebo s nimi trávim málo času počas týždňa. Snažím sa im to vynahradiť aspoň v nedeľu, keď nerobím – vtedy je to náš spoločný deň, venujem sa rodine, hráme sa, rozprávame, ideme von,“ opisuje Tibor Datko.
Deti podľa neho rozumejú, prečo ich otec toľko pracuje. „Vedia, že chodím každý deň do práce. Večer ma čakajú a tešia sa, že im niečo prinesiem alebo kúpim. Vnímajú, že robím preto, aby sa mali lepšie, aby doma nič nechýbalo. Niekedy mi povedia, že sú hrdí, že ich otec maká, a to mi dáva veľkú silu,“ hovorí Tibor. „Mám pocit, že som pre svoje deti dobrý príklad. Vidia, že aj keď je to niekedy ťažké, nevzdávam sa. Učím ich, že keď chceš niečo dosiahnuť, musíš makať a vydržať. Robota nie je hanba, ale hrdosť.“
Tibor odmieta stereotyp, že Rómovia pracovať nechcú. „Tým, čo si myslia, že Rómovia nechcú pracovať a sú nespoľahliví, by som odkázal, že to vôbec nie je pravda,“ zdôrazňuje. „Aj medzi nami sú ľudia, ktorí každý deň vstávajú skoro ráno, dochádzajú desiatky kilometrov a makajú od rána do večera, aby uživili rodinu. My chceme len šancu ukázať, že vieme robiť rovnako dobre ako hocikto iný. Nespoľahlivý je ten, kto sa vzdá, nie ten, kto bojuje s prekážkami a aj tak ide ďalej. Rómovia majú silu, vytrvalosť a hlavne srdce – robíme to pre naše deti, aby mali lepší život.“
Na otázku, čo by sa malo zmeniť, aby mali Rómovia rovnaké šance na trhu práce, odpovedá jednoducho: „Rómovia potrebujú rovnaký prístup, vzdelanie a férové prijatie do zamestnania bez pozerania na predsudky. A potom by to možno šlo.“
Jeho sny do budúcna nie sú o luxuse, ale o istote. „Chcem, aby sme mali pokojný a istý život,“ uzatvára Tibor Datko. „Aby moje deti vyrástli v prostredí, kde budú mať dobré vzdelanie, prácu a šancu ukázať, čo v nich je – bez predsudkov a bariér. Pre seba si želám hlavne zdravie a silu, aby som mohol ďalej pracovať a byť im oporou.“