Tetovanie v rómskej komunite už dávno nie je len ozdobou tela. Stalo sa jazykom, ktorým ľudia hovoria o tom, kto sú, odkiaľ pochádzajú a čo prežili. Pre niekoho je to forma umenia, pre iného terapia, pre ďalšieho prejav identity.
Jozef Truchlik (34) z Čaradíc pri Zlatých Moravciach patrí medzi tých, ktorí tento jazyk dokonale ovládajú. Keď netetuje, venuje sa stavebným prácam. Ale keď vezme do rúk tetovacie pero, mení kožu na plátno a príbehy na živé obrazy.
„Tetovanie ma vždy fascinovalo. Už ako dieťa som vyrastal v prostredí, kde sa otec venoval umeniu – vypaľoval obrazy do dreva,“ povedal pre Roma Television.
· prečo Jozef Truchlík venoval svoje prvé tetovanie mŕtvym deťom
· ako z bolesti vytvoril umenie, ktoré dnes inšpiruje iných
· čo symbolizuje tetovanie v rómskej komunite
· ako spája tradičné motívy s moderným dizajnom
· prečo chce učiť mladých Rómov tetovať a dať im šancu na nový začiatok
Práve doma sa naučil vážiť si trpezlivosť, presnosť a cit pre detail. Otec mu vštepil tvorivosť, no cestu si Jozef musel nájsť sám. „Mňa to ťahalo skôr k výtvarnému prejavu. Keď som mal dvadsať, s kamarátmi sme si robili prvé tetovania. Bolo to ešte amatérske, ale cítil som, že ma to baví viac než len ako zábava.“
Postupne sa zdokonaľoval. Učil sa na vlastných chybách, po nociach pozeral videá, kreslil, skúšal nové techniky. Až neskôr mu ruku podal skúsený tatér, ktorý mu pomohol zmeniť záľubu na remeslo.
Každý tatér si pamätá svoje prvé tetovanie. Jozefovo však nebolo len o farbe, ale o citoch.
„Bolo to tetovanie pre moju manželku – dátumy našich detí a symbol nekonečna. Naše detičky sa nám, žiaľ, narodili mŕtve. Preto tie dátumy majú pre nás obrovský význam. Je to spomienka, ktorá ostane navždy,“ hovorí.
Bol to okamih, ktorý mu navždy zmenil pohľad na prácu. „Vtedy som pochopil, že tetovanie nie je len ozdoba. Je to spôsob, ako človek prenesie bolesť na niečo trvalé, čo mu pripomína lásku,“ dodal pre Roma Television.
Kým kedysi bolo tetovanie v rómskych rodinách zriedkavé, dnes je súčasťou modernej identity. „V minulosti to nebolo bežné, ale dnes sa to mení. Tetovanie je pre mnohých Rómov spôsob, ako vyjadriť hrdosť a príslušnosť ku komunite,“ vysvetľuje Truchlik.
Zákazníci si uňho objednávajú rôzne motívy – kvety, noty, dátumy, krídla či malé detské nožičky. „Väčšinou ide o osobné príbehy, spomienky a vďaku. Niektorí si dokonca žiadajú rómske koleso, vlajku alebo nápisy v rómčine. Každé tetovanie niečo rozpráva,“ dodáva.
Pre Jozefa Truchlika nie je tetovanie len práca. Je to spôsob, ako sa priblížiť k ľuďom a pomáhať im niesť ich príbehy.
„Je to moja vášeň, ale aj výpoveď. Cez svoju tvorbu chcem ukázať, že aj Rómovia dokážu robiť kvalitné a profesionálne umenie. Talent nemá farbu pleti, má farbu srdca,“ povedal pre Roma Television.
Na vlastnom tele nosí aj symboly spomienky. „Na oboch rukách mám nápisy, ktoré mal aj môj otec. Keďže už nie je medzi nami, mám ich ako spomienku a prejav úcty. Vždy, keď sa na ne pozriem, mám pocit, že je pri mne.“
Jeho vízia do budúcnosti je jasná – odovzdať, čo sa naučil. „Mojím snom je naučiť mladých Rómov tetovať. Ja som začínal sám, bez pomoci. Dnes viem, aké by bolo pre mňa cenné, keby mi vtedy niekto ukázal, ako na to. Preto chcem dať šancu tým, ktorí majú talent, ale chýba im podpora,“ hovorí odhodlane.
Truchlik verí, že tetovanie v rómskej komunite bude ďalej rásť. „Čoraz viac ľudí sa nebude báť ukázať, kto sú. Tetovanie je spôsob, ako to povedať – ticho, ale silno.“
Truchlik sa rád pohráva s kombináciou folklóru a súčasného dizajnu. „Veľmi rád používam vzory z rómskych výšiviek alebo ornamenty, ktoré som vídal u starších žien. Upravím ich do geometrického štýlu a spojím s moderným písmom. Vznikne tak niečo, čo spája minulosť s prítomnosťou.“
Najčastejšie pracuje s kvetmi – ružami, slnečnými kruhmi či jemnými ornamentmi, ktoré nesú symboliku jednoty a života. „Niektorí chcú aj citát, ktorý ich vystihuje. Dôležité je, aby to malo dušu.“
V jeho práci prevláda realizmus. „Najviac ma baví realistika – portréty, ruky, oči, zvieratá. V realistike sa dá zachytiť emócia, pohľad, výpoveď,“ vysvetľuje.
Zároveň má rád aj minimalizmus. „Niekedy menej znamená viac. Jemná línia alebo drobný symbol dokáže povedať viac ako veľká kresba.“
Podľa Truchlika mladí Rómovia dnes čoraz viac hľadajú svoj spôsob, ako sa vyjadriť. „Tetovanie im dáva možnosť ukázať svetu, kto sú. Niekedy je to reakcia na predsudky – ako keby chceli povedať ‚pozri sa na mňa, som hrdý na to, kto som‘,“ hovorí.
Podľa neho už nejde len o módu, ale o prejav osobnosti. „Každé tetovanie má svoj príbeh. U mladých to býva o rodine, láske, viere, niekedy o ťažkej minulosti. Ale vždy tam je kúsok srdca.“