Mário Farkaš: „Bez práce nie sú koláče.“ Mladý zápasník sníva o UFC.

Od trinástich rokov trénuje, bije sa a sníva o veľkej kariére. Začal bez trénera, bez vybavenia, len s chuťou makať. Dnes má na konte desiatky víťazstiev a jasný cieľ – dostať sa medzi najlepších bojovníkov sveta.

„Začal som, keď som mal trinásť – štrnásť rokov. Najprv som robil thajský box a rôzne postojárske disciplíny. K zápaseniu som sa dostal úplne náhodou – kamarát ma zobral na tréning a odvtedy to šlo,“ povedal pre Roma Television, mladý zápasník, Mário Farkaš, ktorý patrí medzi nové talenty bojových športov na Slovensku.

Na začiatku nemal trénera ani profesionálne zázemie. Všetko sa učil sám. „Nemal som trénerov, začal som úplne od nuly,“ priznáva. S kamarátmi si vytvárali podmienky na trénovanie po svojom – v garáži, v telocvični, kde sa dalo.

Po čase prišli prvé výsledky. „Nazbieral som pár amatérskych zápasov a potom som dostal ponuku na profi zápas v Maďarsku. Tam som vyhral titul v K1 vo váhe do 66 kilogramov. Mal som vtedy asi šestnásť – sedemnásť rokov,“ spomína Mário.

Nasledovali majstrovstvá Rakúska, kde sa umiestnil na druhom mieste, a vo Viedni dostal prvú ponuku na zápas v MMA. „Ponúkli mi super súpera, dobré podmienky, a tam to celé začalo,“ vysvetľuje Mário.

Odvtedy sa jeho meno spomína čoraz častejšie. V K1 má bilanciu 31 výhier a len jednu prehru, v profi zápasoch 4 víťazstvá bez prehry. V amatérskom MMA má 15 výhier a 5 prehier. „Momentálne sa nebijem o žiadny titul, len o výhry a odmeny, ktoré potom vraciam do prípravy,“ hovorí skromne.

Niekoľko rokov žil vo Viedni, kde sa naplno venoval tréningu. „Vo Viedni ťa ľudia viac vnímajú, je tam viac možností, lepšie gymy a organizácie. Ale aj na Slovensku to ide dopredu, máme tu kvalitné tréningové centrá a šikovných ľudí,“ pochvaľuje si.

Zápasenie však prináša aj riziko. „Je to nebezpečný šport, ale neberiem to tragicky. Mamina má s tým trochu problém, bojí sa o mňa pri každom zápase, ale ja som pre to asi stvorený,“ hovorí s úsmevom.

Jeho deň sa začína skoro. „Vstávam o päť-tridsať, o pol siedmej som už v gyme. Tréningy mám každý deň. Je to drina, ale bez toho to nejde,“ opisuje svoj režim.

Najťažšie sú podľa neho momenty, keď chýba motivácia. „Motivácia nie je každý deň. Tam už rozhoduje disciplína – či to robíš naozaj naplno, alebo len ako hobby. Ja sa tým chcem raz živiť,“ vysvetľuje Mário Farkaš.

Zatiaľ si na živobytie musí privyrábať inak, no jeho cieľ je jasný. „Chcem sa tým živiť, aby som nemusel chodiť do práce, ale mohol trénovať, pripravovať sa na zápasy a zarábať z toho, čo milujem. Aby som mohol živiť rodinu, priateľku, seba,“ hovorí.

Najväčším snom je UFC – najprestížnejšia liga sveta. „To je cieľ každého bojovníka. Dostať sa tam a zápasiť s najlepšími. V postoji by to bolo One Championship, ale pre MMA určite UFC,“ dodáva Mário odhodlane.

Aj keď vie, že cesta bude dlhá a plná bolesti, nevzdáva sa. „Som mladý borec, robím to pre seba. Chcem sa stále zlepšovať – či už v práci, alebo v tréningu. Bez práce nie sú koláče,“ uzatvára s odhodlaním, ktoré z neho robí silného nielen v ringu, ale aj mimo neho.