PRÉMIUM
Plán amerického prezidenta Donalda Trumpa na ukončenie vojny v Pásme Gazy sa rok po jeho predstavení dostal do slepej uličky. Prvá fáza priniesla prímerie, ktoré začalo platiť 10. októbra 2025. Súčasťou bolo aj prepustenie zostávajúcich rukojemníkov unesených počas útoku militantov z Hamasu na Izrael v roku 2023 a stoviek väznených Palestínčanov. Ďalšie veľké ciele však zostávajú nenaplnené. Patrí medzi ne odzbrojenie Hamasu, ďalšie stiahnutie izraelských jednotiek či vytvorenie novej správy Pásma Gazy.
Prvá fáza 20-bodového plánu počítala aj so zastavením všetkých vojenských operácií, stiahnutím izraelských jednotiek z častí Pásma Gazy a zvýšením objemu humanitárnej pomoci. Rozsiahle vojenské operácie sa síce neobnovili, izraelské útoky však pokračujú takmer denne. Od začiatku prímeria pri nich podľa uvedených údajov zahynulo viac ako 1400 ľudí. Izrael tvrdí, že cieľom jeho útokov je Hamas, ktorý podľa izraelskej strany pokračuje v prípravách útokov a snaží sa opätovne vyzbrojiť. Hamas tieto tvrdenia popiera.
Počiatočná fáza plánu predpokladala, že sa izraelské jednotky stiahnu k takzvanej žltej línii. Izrael by v takom prípade naďalej kontroloval približne 53 percent Pásma Gazy. Namiesto toho však izraelská armáda podľa uvedených informácií rozšírila svoju kontrolu približne na dve tretiny územia. Ďalší Palestínčania tak museli opustiť svoje domovy a mnohí nachádzajú útočisko v stanoch či poškodených budovách.
Prísun humanitárnej pomoci sa síce zlepšil, humanitárne organizácie však tvrdia, že stále nie je dostatočný. Integrovaná klasifikácia fáz potravinovej bezpečnosti podporovaná OSN uvádza, že viac ako 1,2 milióna ľudí je naďalej vystavených akútnemu hladu.
Do konca mája podľa augustovej správy prichádzalo do Gazy v priemere 227 nákladných vozidiel denne. Plán pritom počítal s minimálne 600 kamiónmi denne. Izrael tvrdí, že na palestínske územie vstupuje denne približne 600 vozidiel s humanitárnou pomocou a obchodným tovarom a že množstvo postačuje na pokrytie potrieb obyvateľstva. Humanitárne organizácie však upozorňujú aj na obmedzenia pri dovoze niektorých základných potrieb
Plány na vytvorenie medzinárodných stabilizačných jednotiek sa už konkretizovali, no zatiaľ neboli realizované. Ich veliteľom je americký generálmajor Jasper Jeffers. Vojakov prisľúbili vyslať Albánsko, Indonézia, Kazachstan, Kosovo, Maroko a Uganda. Dlhodobý plán počíta s nasadením 20 000 vojakov a výcvikom 12 000 palestínskych policajtov. V januári vznikol aj palestínsky technokratický orgán – Národný výbor pre správu Gazy, ktorý vedie Alí Šaas. Výbor však zatiaľ do Pásma Gazy nevstúpil.
Jednou z najväčších výziev zostáva obnova zničeného územia. Rada mieru v septembri predstavila plán obnovy v hodnote 2,45 miliardy dolárov, teda približne 2,2 miliardy eur. Táto suma však predstavuje iba malú časť odhadovaných potrieb.
Podľa aprílových odhadov Európskej únie a OSN bude na obnovu Pásma Gazy počas nasledujúceho desaťročia potrebných približne 71,4 miliardy dolárov, teda 63,7 miliardy eur. Takmer rok po uzavretí prímeria pritom mnohí Palestínčania stále prehľadávajú trosky zničených budov a hľadajú materiál na stavbu provizórnych prístreškov. Trumpov plán tak síce priniesol prvé konkrétne výsledky, jeho najnáročnejšie časti – odzbrojenie Hamasu, ďalšie stiahnutie Izraela, nová správa Gazy a rozsiahla obnova – zostávajú nenaplnené.