Rómsky magazín: Prvé WC v byte, strach o dom a rómska úspešná tatérka

Bez vysporiadaného pozemku môže byť aj vlastný dom veľkým problémom. Rodiny v ňom síce žijú roky, no ak pôdu pod ním právne nevlastnia, nemajú istotu. Nemusia sa vedieť pripojiť na vodu ani kanalizáciu a v krajnom prípade im môže hroziť aj vysťahovanie alebo zbúranie stavby.

Presne takúto situáciu riešila aj rodina Ferkovcov z Tuhrinej. Dom si postavili, no pozemok pod ním nemali vysporiadaný. Dlhé roky preto žili s obavou, čo sa môže stať.

„Stavali sme to načierno, lebo sme nemali vysporiadaný pozemok. Nemal nám kto poradiť. Keby nám niekto poradil, tak by sme si ho odkúpili,“ povedala členka rodiny Ferkovcov pre Roma Television.

V Tuhrinej nejde o ojedinelý prípad. Podľa starostu obce je tam ešte približne 20 rodinných domov, pri ktorých treba vlastnícke vzťahy vyriešiť. Práve právna istota je pre rodiny kľúčová. Bez nej môžu mať problém nielen s bývaním, ale aj s ďalším rozvojom svojho domu.

„Je dobré vysporiadať pozemok, aby mohli legalizovať stavbu. Právna istota je na tom najdôležitejšia,“ uviedol zástupca projektu pre Roma Television.

Pomoc prišla až vďaka projektu, do ktorého sa obec zapojila minulý rok. Vysporiadanie pozemkov však nie je jednoduchá vec. Zapojený musí byť štát, samospráva, vlastníci parciel aj samotní obyvatelia. Každý prípad je iný a riešenie môže trvať mesiace.

„Pomáhame obciam pri príprave podkladov a pracujeme aj s obyvateľmi osídlenia. V rámci projektu to môže trvať deväť mesiacov až jeden rok,“ vysvetlil zástupca projektu pre Roma Television.

Niektorým rodinám v Tuhrinej sa to už podarilo. Ferkovci pozemok od obce odkúpili a dnes môžu urobiť ďalší krok – legalizovať svoj dom. Pre rodinu to znamená najmä pokoj a pocit, že o strechu nad hlavou neprídu.

„Cítim sa lepšie. Naše deti nám budú vďačné, že sme to vysporiadali aj pre nich,“ dodala členka rodiny Ferkovcov pre Roma Television.

Príklad Ferkovcov dnes motivuje aj ďalšie rómske rodiny v obci. Kým na začiatku bolo podľa miestnych potrebné ľudí presviedčať, dnes už sa o vysporiadanie pozemkov zaujímajú sami. Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity už týmto spôsobom pomohol vysporiadať viac ako 450 pozemkov po celom Slovensku.

Druhá reportáž Rómskeho magazínu prinesie pohľad do Bystrian, kde sa do nových nájomných bytov nasťahovalo 36 rómskych rodín. Obec skolaudovala tri bytové domy začiatkom decembra minulého roka. Pre mnohých nájomníkov ide o obrovskú zmenu, pretože predtým žili v nevyhovujúcich podmienkach.

Pani Kandráčová ukázala, ako dnes býva. V byte má kuchyňu, obývačku, spálňu, chodbu, kúpeľňu aj toaletu. Pre ľudí, ktorí roky žili bez základného komfortu, je to nový začiatok.

„Mám tu tri izby, kuchyňu, obývačku, spálňu, chodbu, kúpeľňu, všetko mám,“ povedala pani Kandráčová pre Roma Television.

Podobný byt dostala aj pani Tulejová, ktorá sa sem presťahovala s veľkou rodinou. Hoci nové bývanie prinieslo viac súkromia a bezpečia, rodiny musia každý mesiac platiť nájomné. Podmienkou pridelenia bytu bolo aj to, aby nemali dlh voči obci a aby mal aspoň jeden člen domácnosti stály finančný príjem.

„Každý mesiac máme platiť 127 eur. Je to veľa, ale musíme to platiť. Keď nebudeme, vyhodia nás a kam pôjdeme s deťmi?“ povedala pani Tulejová pre Roma Television.

Rodiny sa z nových bytov tešia najmä preto, že predtým nemali doma vodu, kúpeľňu ani kanalizáciu. Viacerí nájomníci hovoria, že si bývanie chcú udržať a starať sa oň. Práve čistota a poriadok majú byť jedným z dôvodov, prečo sa zmluvy predlžujú každé tri mesiace. Tieto informácie sme si chceli overiť aj u starostu obce, osobne ani telefonicky sa nám ho však nepodarilo zastihnúť.

Výstavba bytov stála viac ako 1 milión 750 tisíc eur. Obec ju financovala aj z úveru Štátneho fondu rozvoja bývania. Kolaudácia sa posunula približne o dva roky, kým sa dobudovali prípojky, kanalizácia a verejné osvetlenie. Nové byty však problém s bývaním v Bystranoch úplne nevyriešili. V obci sú stále rodiny, ktoré čakajú na dôstojnejšie podmienky.

„Je tu veľa Rómov, ktorí potrebujú zlepšiť bývanie. Veľa chatrčí je tu,“ uviedla jedna z obyvateliek pre Roma Television.

Treťou témou Rómskeho magazínu je príbeh Viktórie Holubovej zo Žalobína pri Vranove nad Topľou. Tetovaniu sa venuje už od štrnástich rokov. Začínala doma, v detskej izbe, kde ju prvé základy učil otec. Neskôr si však povedala, že chce tetovať profesionálne a vybudovať si vlastné meno.

„Moje začiatky boli v detskej izbe. Otec ma učil základy, ale ja som to chcela robiť profesionálne. Chcela som byť prvá Rómka s tetovacím štúdiom,“ povedala Viktória Holubová, tatérka pre Roma Television.

Rodičia si pôvodne predstavovali, že pôjde na vysokú školu. Viktória však cítila, že jej cesta je inde. Už ako osemnásťročná si otvorila prvé tetovacie štúdio vo Vranove nad Topľou. Dnes má druhé štúdio a do budúcnosti ho chce rozšíriť.

„Chceli, aby som šla na výšku, lebo vo mne videli intelektuála. Ja som to tak necítila. Od malička ma ťahalo k umeniu, ktoré je iné a divoké,“ vysvetlila Viktória Holubová, tatérka pre Roma Television.

Za viac ako desať rokov vytvorila tisícky tetovaní. Najčastejšie podľa nej tetuje náboženské motívy, no blízka je jej aj výraznejšia symbolika. Viktória hovorí, že pri tetovaní nestačí iba talent. Dôležitá je najmä disciplína, drina a schopnosť viesť vlastné podnikanie.

„Nemyslím si, že musíte mať iba talent. Je to o tvrdej práci,“ dodala Viktória Holubová, tatérka pre Roma Television.

Otvorene hovorí aj o tom, že ako Rómka a žena v tomto odvetví čelila predsudkom. Zažila situácie, keď ľudia reagovali na jej pôvod alebo na rómsku hudbu v štúdiu. Dnes sa od takýchto momentov snaží odosobniť, no priznáva, že jednoduché to nebolo.

„Stalo sa mi, že zákazníčka počula rómsku hudbu a bola nepokojná. Tetovanie sme ani nedokončili. Keby som bola mladšia, brala by som si to osobne,“ povedala Viktória Holubová, tatérka pre Roma Television.

Jej odkaz pre rómske ženy je jasný. Nemusia zostať pri predstavách iných ľudí. Môžu ísť za vlastným cieľom, aj keď sa to okoliu zdá odvážne alebo nemožné.

Rómsky magazín tak v jednej relácii spája tri silné príbehy. Prvý ukazuje, prečo je právne vysporiadaný pozemok základom bezpečného bývania. Druhý približuje rodiny, ktoré sa po rokoch dočkali vlastnej kúpeľne a toalety. Tretí prináša príbeh mladej Rómky, ktorá si vybrala vlastnú cestu a ukazuje, že úspech sa dá vybudovať aj napriek predsudkom.