PRÉMIUM
Aký je rozdiel v prístupe k vodovodu medzi obcou a rómskou lokalitou,
Čo znamená, keď je vodovod dostupný, ale domácnosť ho nevyužíva,
Koľkých lokalít sa týkajú najväčšie rozdiely,
Či sa situácia oproti roku 2019 zlepšila.
Prístup k pitnej vode sa v rómskych komunitách za posledné roky zlepšil. Najnovšie údaje štátu však zároveň ukazujú, že medzi jednotlivými časťami tej istej obce môžu zostať veľké rozdiely. Niekde je verejný vodovod samozrejmosťou takmer pre celú obec, no rómska lokalita k nemu stále prístup nemá.
Štát identifikoval 98 rómskych lokalít v 78 obciach, v ktorých verejný vodovod nie je dostupný, hoci mimo rómskych lokalít ho má v danej obci k dispozícii viac ako 90 percent obydlí.
Neznamená to, že iba 98 rómskych lokalít na Slovensku nemá vodovod. Ide o užšiu skupinu – o prípady, keď je rozdiel v rámci tej istej obce mimoriadne výrazný. Podľa súhrnu štátu je bez dostupného vodovodu celkovo približne každá piata rómska lokalita.
Nové údaje rozlišujú dve veci, ktoré sa môžu na prvý pohľad zdať rovnaké. Prvou je dostupnosť vodovodu – teda či majú obydlia možnosť pripojiť sa na verejnú sieť. Druhou je jeho skutočné využívanie ako hlavného zdroja pitnej vody. Práve medzi týmito údajmi je ďalší rozdiel. Dotazníky zisťovali obe hodnoty osobitne.
V častiach obcí mimo rómskych lokalít má verejný vodovod dostupných v priemere 84 percent obydlí. V rómskych lokalitách je priemer 79 percent. Rozdiel teda predstavuje päť percentuálnych bodov.
Pri reálnom využívaní je rozdiel väčší. Mimo rómskych lokalít využíva verejný vodovod ako hlavný zdroj pitnej vody v priemere 75 percent obydlí, v rómskych lokalitách 66 percent. Rozdiel je deväť percentuálnych bodov.
Ešte výraznejšie to vidno pri jednotlivých obciach. Štát uvádza 78 rómskych lokalít v 64 obciach, ktoré nie sú na verejný vodovod pripojené, hoci mimo rómskej lokality je v tej istej obci pripojených viac ako 90 percent obydlí.
Samotná existencia potrubia teda ešte neznamená, že domácnosť z neho aj čerpá vodu. Ak má napríklad lokalita vodovod dostupný, ale časť domov naň nie je pripojená, v údajoch o dostupnosti môže vyzerať situácia lepšie, než ako ju v každodennom živote zažívajú jej obyvatelia.
Štát preto zisťoval aj to, čím domácnosti verejný vodovod nahrádzajú. Medzi možnosťami bola vlastná studňa, verejná studňa alebo kohútik a takzvaný neštandardný zdroj vody. Pri neštandardných zdrojoch sa zisťovala dokonca aj vzdialenosť, ktorú musia obyvatelia k vode prejsť. Zverejnené podklady, ktoré máme k dispozícii, však neuvádzajú celkové percentá domácností využívajúcich jednotlivé alternatívne zdroje, preto ich nemožno presne vyčísliť.
Najnovšie dáta neprinášajú iba negatívny obraz. Pri porovnaní s Atlasom rómskych komunít z roku 2019 štát uvádza, že sa dostupnosť aj využívanie technickej infraštruktúry zlepšili. Medzi oblasti s najvýraznejším zlepšením patrí vodovod spolu s kanalizáciou, elektrinou a verejným osvetlením.
Podklady však pri vode neuvádzajú jedno spoločné číslo, z ktorého by sa dalo povedať, o koľko percent sa situácia za šesť rokov zlepšila. Preto by bolo nepresné tvrdiť napríklad, že počet domácností s vodou vzrástol o konkrétne percento.
Výsledky zároveň upozorňujú na problém, ktorý pri porovnávaní krajov alebo okresov nemusí byť na prvý pohľad viditeľný. Rozdiel môže existovať priamo vo vnútri jednej obce. Obec môže mať vodovod vybudovaný takmer všade, no rómska lokalita môže zostať mimo siete. Autori dát, Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, práve takéto nerovnomerné pokrytie označujú za jeden zo záverov mapovania.
Podľa úradu majú rómske lokality celkovo horšiu dostupnosť technickej infraštruktúry ako ostatné časti obcí. Najvýraznejšie sú tieto rozdiely na východnom Slovensku a medzi najproblematickejšie oblasti patria plyn, kanalizácia a pitná voda.
Nové údaje tak ukazujú dva obrazy naraz. Prístup k vodovodu sa oproti roku 2019 zlepšil, problém však nezmizol. V desiatkach obcí zostáva výrazný rozdiel medzi tým, čo má k dispozícii väčšina domácností v obci, a tým, aké možnosti majú ľudia žijúci v rómskej lokalite.