Ako sa 80 ľudí z trebišovskej osady ocitlo v mobilných domoch.
V akých podmienkach dnes Rómovia žijú a čo si opravujú na vlastné náklady.
Ako na sťažnosti nájomníkov reaguje mesto Trebišov.
Prečo sa z maringotiek nevedia odsťahovať do lepšieho bývania.
Pred dvoma rokmi sa v jednej z bytoviek v rómskej osade v Trebišove prepadla podlaha. Zo dňa na deň tak takmer 80 ľudí prišlo o strechu nad hlavou. Dočasné riešenie priniesla Armáda spásy, ktorá mestu darovala 17 mobilných domčekov – maringotiek. Krízové bývanie sa však z dočasného stalo dlhodobým a podmienky v maringotkách sú dnes pre rodiny veľmi náročné.
Mobilné domy stoja hneď na začiatku rómskej osady v Trebišove. V jednom z nich býva Gejza Holub s rodinou. Spolu ich je deväť.
„Bývam tu s manželkou a deťmi, dcéra tu býva s manželom a sme tu celkovo deviati a je tu zima a musíme kúriť elektrinou,“ povedal pre Roma Television Gejza Holub.
V malom priestore sa snažia udržať teplo pomocou elektrických radiátorov, no aj tak bojujú s vlhkosťou a vodou, ktorá zateká dnu.
„Preto je to otvorené, aby sa tu vetralo, lebo to ťahá tú vlhkosť, lebo to je teplo so zimou, lebo zvonku je to plech a pozrite sa tu, čo máme s oknami. Všetko je tu samá voda,“ opísal svoju maringotku Holub.
Na problémy s technickým stavom mobilných domov upozorňuje aj koordinátor miestnej občianskej a preventívnej služby.
„Začalo to tam pretekať niektorým cez strechy,“ uviedol pre Roma Television Dezider Šandor.
Keďže mnohé maringotky sú už v zlom stave, Rómovia si ich začali svojpomocne opravovať a dorábať prístrešky či izoláciu.
„Urobil som si ten altánok a prístrešok, lebo všetka tá voda nám išla do dverí, keď sme ich otvorili,“ vysvetlil Gejza Holub.
Mária Šandorová hovorí, že ich rodina musela riešiť aj podlahu.
„Všetko sme si zateplili ako zvonku, tak aj zvnútra. Urobili sme si altánok, urobili sme si nanovo podlahu, lebo sa nám rozpadla z vody a dali sme tu plávajúcu podlahu, lebo sme v nej mali veľké diery,“ povedala pre Roma Television.
V maringotkách je v zime zima a vlhko, v lete zas neznesiteľné teplo.
„Tu som si postavil prístrešok, aby sme mali kde posedieť, lebo v lete je tu strašne horúco, že tu je určite 35 – 40 stupňov,“ dodal Holub.
Mobilné domčeky sú nájomným bývaním. Rodiny za ne platia mestu Trebišov 50 eur mesačne. Zaujímalo nás, či v takom prípade nemá opravy zabezpečovať samospráva.
„Opravy, napríklad v podobe zatekania strechy, sú priebežne realizované, avšak len za predpokladu, že nájomca nemá záväzky na nájomnom voči prenajímateľovi mobilného domu,“ uviedla pre Roma Television referentka pre komunikáciu a propagáciu mesta Trebišov Martina Ráczová.
Rómovia však tvrdia, že mesto opravuje len minimum a väčšinu vecí musia riešiť zo svojich peňazí.
„Snažia sa ľudia na vlastné náklady si to opraviť. Tí, čo na to majú, tak si to zveľaďujú,“ doplnil Dezider Šandor.
Mobilné domčeky mali pôvodne slúžiť ako krátkodobé riešenie po havárii bytovky. Dnes už samospráva s ich odstránením nepočíta.
„Tieto domy zostanú na svojom mieste až do konca svojej životnosti. Ak nájomník nie je s bývaním spokojný, môže od nájomnej zmluvy odstúpiť a tento bytový priestor bude prenajatý ďalšiemu nájomníkovi,“ povedala pre Roma Television Martina Ráczová.
Mnohí Rómovia však upozorňujú, že odísť nemajú kam – v Trebišove podľa nich nie sú dostupné nájomné byty, ktoré by si mohli dovoliť.
„Vy máte peniaze na to, aby ste sa presunuli, aby ste šli bývať niekam inam? Keby som mal, už tu nebývam. Keby som na to mal, tak tu ani nejdem a idem preč hneď,“ hovorí Gejza Holub.
„Nemáme na to peniaze a tu ani nie sú také nájomné byty, ktoré by sme si mohli nájsť a šli do nich bývať,“ dodáva Mária Šandorová.