Stavali načierno, báli sa búrania: dnes majú pozemok konečne na seba!

Rodina Ferkovcov v Tuhrinej roky bývala na cudzej parcele. Vďaka projektu ÚSVRK už má pozemok na seba a môže aj legalizovať dom bez strachu.

Čo sa v článku dočítate:

  • prečo je vysporiadaný pozemok kľúč k legálnemu bývaniu

  • čo hrozí rodinám, ktoré bývajú na cudzej parcele bez papierov

  • ako dlho môže trvať vysporiadanie pozemku a čo všetko to zahŕňa

  • koľko podobných prípadov riešia v Tuhrinej a koľko obcí je v projekte

  • ako príbeh Ferkovcov motivuje ďalšie rodiny, aby si dali vlastníctvo do poriadku

Monika a Peter Ferkovci z Tuhrinej roky bývali v dome, ktorý si postavili, no pozemok pod ním právne nevlastnili. Navonok bežné bývanie, v realite neustála neistota: bez vysporiadaného vlastníctva sa nedá legálne pripojiť na vodu či kanalizáciu a rodine môže hroziť aj vysťahovanie alebo zbúranie stavby.

„Rodičia, keď boli, tak sme tam boli veľmi veľa ľudí, tak sme si to stavali v devädesiatom roku, keď prišiel z vojenčiny. Stavali sme to na čierno, lebo sme to nemali vysporiadaný ako pozemok, lebo sa nám to vtedy nedalo, nemal nám kto poradiť, keby nám niekot poradil, tak by sme si to odkúpili,“ povedala Monika Ferková, obyvateľka obce Tuhriná, pre Roma Television.

Ich príbeh nie je výnimkou. Nevysporiadané pozemky trápia mnohé obce a mestá na Slovensku. Rodiny síce bývajú v domoch aj desiatky rokov, no pôdu pod nimi právne nevlastnia. V praxi to znamená, že žijú na cudzej parcele a stavby nemajú zlegalizované.

Tuhriná: podobných domov sú desiatky

Podľa starostu sa problém netýka len jednej rodiny. „Nejakých 20 rodinných domov, čo ešte treba vysporiadať,“ povedal František Lorinc, starosta obce Tuhriná.

Takéto prípady sú pre obce citlivé. Na jednej strane ide o ľudí, ktorí v lokalite žijú dlhodobo, vychovávajú deti a chcú fungovať legálne. Na druhej strane je tu kataster, vlastnícke vzťahy, často nejasné dedičstvá a reálna otázka: kto je vlastník a za akých podmienok sa dá pozemok odkúpiť alebo previesť.

Stavali načierno, báli sa búrania: dnes majú pozemok konečne na seba!
Ferkovcom pomáhal zlegalizovať pozemkom Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity a obec.Foto: Roma Television

Bez pozemku nie je legalizácia domu, ani súpisné číslo

Kľúčová vec je jednoduchá: vysporiadaný pozemok je prvý krok. Až potom sa dá riešiť legalizácia stavby, súpisné číslo a všetko, čo s tým súvisí.

„Je dobré vysporiadať pozemok, lebo je to prvý predpoklad na legalizáciu stavby. Keď sa mi podarí zlegalizovať stavbu, dostanú súpisné číslo a to je aj cieľom projektu, aby si mohli legalizovať aj tú stavbu a mohli to mať všetko spolu,“ povedala Erika Pisková, koordinátorka národného projektu ÚSVRK, pre Roma Television.

Pre rodiny to znamená aj praktické veci: legálne pripojenie na inžinierske siete, menej konfliktov, väčšiu istotu do budúcnosti a hlavne pokoj, že dom nevisí „vo vzduchu“.

Pomoc cez projekt: papierovanie, peniaze aj kataster

Vysporiadanie pozemkov je zložitý a zdĺhavý proces. Zapojený musí byť štát, obec, vlastníci aj samotné rodiny. Každý prípad je iný a riešenie trvá mesiace. Do projektu sa zatiaľ zapojilo 87 obcí.

„Jedna vec je, že pomáhame obciam pri príprave podkladov na prevod pozemku a súčasne pracujeme aj s obyvateľmi osídlenia a zisťujeme ich finančnú situáciu. Keď sa toto všetko zosúladí, tak môžeme prejsť ku kúpnej zmluve a k samotnému zavkladovania do katastra nehnuteľností. V rámci projektu to môže trvať 9 mesiacov až jedného roka,“ vysvetlila Erika Pisková, koordinátorka národného projektu ÚSVRK, pre Roma Television.

V preklade: nejde len o podpis na papieri. Najprv sa musia pripraviť podklady, dohodnúť podmienky, vyriešiť financie a až potom sa dá podať návrh na vklad do katastra. A keď kataster rozhodne, prichádza zásadný moment – rodina je zapísaná ako vlastník.

Stavali načierno, báli sa búrania: dnes majú pozemok konečne na seba!
Rómska osada v obci TuhrinaFoto: Roma Television

Ferkovci uspeli. Teraz chcú legalizovať aj dom

V Tuhrinej sa to podarilo. Ferkovci majú dnes pozemok vysporiadaný a ďalším krokom bude legalizácia domu, aby mali v poriadku nielen pôdu, ale aj stavbu.

„Cítim sa lepšie, lebo už to je moje a nikto ma nevyženie zo svojho domu,“ povedal Peter Ferko, obyvateľ obce Tuhriná, pre Roma Television.

„Naše deti a aj vnúčatá už budú spokojní, že sme to vysporiadali aj pre nich,“ povedala jeho manželka Monika Ferková, obyvateľka obce Tuhriná.

Tento pocit bezpečia je pre rodiny často najväčšia motivácia. Keď je pozemok na liste vlastníctva, život sa zrazu zmení: strach ustúpi a prichádza plánovanie budúcnosti.

Príklad, ktorý rozhýbal aj ďalších

V obci dnes príbeh Ferkovcov funguje ako dôkaz, že to ide. A že aj keď to trvá mesiace, výsledok má zmysel.

„Oni im ukázali príklad, že dá sa to, je to dobré a budú mať svoje a budú sa o to lepšie starať. Je s tým problém, ale postupne to ide,“ povedal František Lorinc, nezávislý starosta obce Tuhriná, pre Roma Television.

Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity už týmto spôsobom vysporiadal viac než 450 pozemkov po celom Slovensku. V najbližších mesiacoch by mali pribudnúť ďalšie.

A ako to zhrnula Monika Ferková: „Sme veľmi radi, že nám to vyšlo a že všetko máme vysporiadané.“

Stavali načierno, báli sa búrania: dnes majú pozemok konečne na seba!
Mnohé rómske osady stoja na cudzích pozemkoch. Prečo je to tak?

Súvisiace články

No stories found.

Najčítanejšie

No stories found.

Prémium

No stories found.
Roma Television - správy, krimi, kultúra, zaujímavosti o Rómoch
romatv.sk