Rómovia v Zámutove si stavajú domy sami. 20 parciel zmizlo za dva dni

Rómske rodiny si v Zámutove podľa starostky Jozefíny Tomášovej často zabezpečujú bývanie samy – od kúpy pozemku až po samotnú stavbu domu. Tradícia sa podľa nej prenáša z generácie na generáciu. Tomášová je starostkou obce Zámutov, čo potvrdzujú aj oficiálne dokumenty samosprávy. 

„U nás sú Rómovia zvyknutí na to, že si stavajú sami domy. Bolo to furt tak, robili to naši prarodičia, rodičia a títo to vlastne zdedili od svojich rodičov,“ povedala Tomášová pre Roma Television.

Podľa nej rodiny myslia na bývanie detí často roky vopred. Kupujú pozemky a postupne pripravujú podmienky na výstavbu.

Starostka odmieta predstavu, že by nové domy vznikali bez vlastného finančného pričinenia rodín. Tvrdí, že mladí ľudia pracujú na Slovensku aj v zahraničí, no samotné úspory im často nestačia.

„Naši mladí ľudia pracujú spolu aj s manželkami, či na Slovensku, či v zahraničí, ale to nestačí na to, aby si postavili legálne svoje domy. Takže si zobrali hypotéky,“ uviedla J. Tomášová.

Úlohou obce je podľa nej najmä príprava územia.

„Vykúpili sme pozemky, zlegalizovali ich, geodet ich zameral, rozdelili sme ich, pripravili cestu a pripravujeme pre nich infraštruktúru,“ vysvetlila starostka.

Samotné stavby si podľa Tomášovej rodiny často realizujú svojpomocne. V komunite sú murári, tesári, elektrikári, vodári či kúrenári, ktorí si navzájom pomáhajú.

Záujem o nové bývanie má byť vysoký. Tomášová tvrdí, že keď obec pripravila 20 stavebných pozemkov, pôvodne očakávala, že ich bude predávať približne pol roka.

„Tie pozemky sme predali za dva dni,“ povedala Tomášová v rozhovore pre Roma Television.

Obec preto podľa nej rozšírila územný plán o ďalšie plochy určené na bývanie a chce pripravovať nové stavebné parcely.

V Zámutove zároveň riešia aj stavby bez potrebných povolení. Starostka uviedla, že v rámci projektu zameraného na vysporiadanie pozemkov a stavieb identifikovali v osade približne šesť až osem takýchto domov a obec pracuje na ich legalizácii.

Druhou témou rozhovoru boli miestne občianske a preventívne služby. Tomášová tvrdí, že členovia hliadok pomáhajú pri školách, materských školách aj vo večerných hodinách.

„My, obce, si nevieme predstaviť, že by sme boli bez nich,“ povedala.

Podľa nej sú medzi pracovníkmi aj muži po päťdesiatke, ktorí predtým pôsobili napríklad v stavebníctve, no dnes si už hľadajú zamestnanie ťažšie.

V júli 2026 Úrad vlády vyhlásil novú výzvu „Miestne občianske a podporné služby“, ktorá nadväzuje na predchádzajúci projekt MOPS. Výzva je zameraná aj na zamestnávanie ľudí z marginalizovaných rómskych komunít a preventívnu činnosť. 

Tomášová v rozhovore upozornila najmä na dôsledok prípadného výpadku financovania pre samotných pracovníkov.

„Prídu o prácu a neviem, kto ich potom zamestná. Aj rodiny prídu o stály príjem, na ktorý si zvykli,“ uviedla.