Nové vydanie Hiri: bývanie na Luníku IX, rómsky holokaust a festivaly

Štyri nové bytovky s dvanástimi bytmi v každej vyrastú na sídlisku Luník IX v Košiciach. Nové vydanie relácie Hiri sleduje, ako má projekt prestupného bývania zmeniť životy stoviek ľudí z priľahlej neformálnej osady. Pripomíname si Pamätný deň rómskeho holokaustu a prinášame reportáže z dvoch hudobných festivalov.

Súčasťou košického sídliska Luník IX je neformálna osada Mašličkovo, kde v provizórnych podmienkach žije približne 400 ľudí. „Bývam v tej chatrči asi trinásť rokov. Desať ľudí, syn, nevesta a šesť detí,“ opisuje svoju domácnosť Dionýz Horváth, ktorému podľa vlastných slov chýba teplá voda aj vlastný záchod.

Mestská časť sa zapojila do projektu prestupné bývanie. V jeho rámci vyrastú štyri nové bytovky, v každej dvanásť bytov.

„Cieľom toho projektu je zrušiť nelegálnu osadu Mašličkovo, ale to neznamená, že títo ľudia, ktorí ešte nie sú pripravení bývať v bytoch, že pôjdu do nového bývania. Do týchto nových bytov presťahujeme rodiny, ktoré budú spĺňať podmienky,“ hovorí starosta mestskej časti Košice – Luník IX Marcel Šaňa (SRK) v rozhovore pre Roma Television.

Časť obyvateľov Mašličkova sa najprv presťahuje do voľných bytov nižšieho štandardu, kde budú platiť nájomné a udržiavať ich v dobrom stave. Ak splnia ďalšie pravidlá, časom sa môžu presťahovať aj do novostavieb. Podmienkou je, aby aspoň jeden člen domácnosti bol zamestnaný a preukázal trvalý príjem.

Výstavba štyroch bytových domov má stáť približne 5,9 milióna eur z eurofondov, súčasťou projektu budú aj asistenti bývania. „Mám tam už mesiac tú žiadosť a už len čakáme,“ hovorí Alexander Turták, obyvateľ mestskej časti Košice – Luník IX.

Blok správ prináša aj ďalšie témy. Trojročný chlapec, ktorý sa stratil pri obci Huncovce v okrese Kežmarok, sa našiel živý – v pátraní, do ktorého boli zapojení policajti, hasiči, vrtuľník s termovíziou, drony aj kynológovia, ho objavili miestni obyvatelia v lese pod stromom.

O post predsedu Prešovského samosprávneho kraja sa bude uchádzať Zoltán Kašo za stranu Starostovia a nezávislí kandidáti, prioritou má byť podľa neho investícia do infraštruktúry, sociálnych služieb a podpory mladých rodín.

Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity zároveň označil vysťahovanie obyvateľov osady Lubina v košickej mestskej časti Nad jazerom za vysoko neštandardné a chce postup samosprávy právne posúdiť.

„V roku 1944 v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau bolo vyvraždených skoro 4000 európskych Rómov, ktorí teda obývali tzv. cigánsky tábor,“ hovorí etnografka a historička Zuzana Kumanová o pôvode Pamätného dňa rómskeho holokaustu, ktorý pripadá na 2. august. Cigánsky tábor v Auschwitz-Birkenau fungoval viac ako 17 mesiacov a prešlo ním vyše 23-tisíc Rómov.

Prenasledovanie však začalo skôr. „Ono to začalo oveľa skôr, hlavne v období nástupu nacizmu, v čase začiatku 30. rokov, konkrétne v roku 1933, ako sa Hitler stal kancelárom, a v nacistickom Nemecku dochádzalo k cielenej perzekúcii obyvateľov rómskeho pôvodu,“ vysvetľuje Matej Beránek, historik a zástupca riaditeľa Múzea holokaustu v Seredi. Nacisti Rómov označovali za rasovo menejcenných a zbierali o nich biologický materiál vrátane vzoriek krvi a vlasov.

Tragické udalosti zasiahli rómske rodiny aj na Slovensku. „Tie príbehy sú emotívne, či už sú to príbehy, keď v Dubnici nad Váhom došlo k zavraždeniu chorých ľudí a ich vyvezeniu a postrieľaniu a potom zahrabaniu v masovom hrobe. Alebo sú to príbehy rôznych partizánskych rodín, ktorých príbuzní boli na Slovensku vyvraždení,“ hovorí Kumanová.

Podľa Miroslava Zubaja, sprievodcu a edukátora v Múzeu rómskej kultúry v Brne, väčšinová spoločnosť o rómskom holokauste stále nemá dostatočnú vedomosť, keďže učebné osnovy rómsku históriu podľa neho nedostatočne reflektujú.

V Banskej Bystrici si obete pripomenú v sobotu 1. augusta o 17.00 hodine pri Mariánskom stĺpe na Námestí SNP, po programe účastníci položia veniec pri Múzeu SNP.

Amaro Fest v Nitre tento rok oslávil jubilejný desiaty ročník. Z podujatia, ktoré chcelo predstaviť rómsku hudbu širokej verejnosti, sa stal jeden z najdlhšie fungujúcich profesionálnych rómskych festivalov na západnom Slovensku.

„V Nitrianskom regióne a na západnom Slovensku je to jediný profesionálny rómsky festival, ktorý sa koná takto dlho. Tešíme sa, že sme to dotiahli až takto ďaleko,“ povedal organizátor Lukáš Tonka. Tento rok dostali priestor aj tri olašské kapely.

„A je to veľmi dobré prezentovať aj olašskú komunitu, lebo si myslím, že my sme taká uzavretá komunita a veľa ľudí o nás nevie,“ dodáva Andrej Bihari z dua Mamuko Berci. Dvojdňové podujatie prilákalo do nitrianskeho amfiteátra približne tritisíc ľudí, na pódiu sa vystriedali interpreti zo Slovenska, Česka aj Maďarska.

V Bratislave sa medzitým konal štvrtý ročník festivalu Sinti Fest, ktorý pripravil Inštitút Sintov a Rómov Slovenska. „Máme Sinti korene a venujeme sa Manuš jazzu, čo je klasická rómska hudba, ktorej autorom je Django Reinhardt,“ hovorí Karel Vlasák, gitarista českej kapely Django Always.

Organizátor Ladislav Richter chcel podujatím pripomenúť, že Sinti sú súčasťou rómskej kultúry a histórie: „Elvis Presley bol Sinto, Charlie Chaplin bol Sinto, Pablo Neruda bol Sinto,“ hovorí o osobnostiach, ktoré podľa neho mali sintské korene.

Jednodňový festival na rozdiel od veľkých podujatí stavil na komornejšie prostredie, medzi hosťami vystúpil aj maďarský huslista Roby Lakatos. Richter chce budúci ročník festivalu rozšíriť o ďalších medzinárodných hostí z radov Sintov a manušov.

Výrobu novej relácie Hiri podporil Fond na podporu kultúry národnostných menšín.