PRÉMIUM
Video o telefonáte, ktoré malo poukázať na údajnú diskrimináciu pri hľadaní práce, vyvolalo mimoriadny ohlas. Pod našim príspevkom sa objavili stovky reakcií a desiatky osobných skúseností. Mnohé z nich majú rovnaký scenár: človek prácu hľadá, zavolá na ponuku, no po mene, priezvisku alebo osobnom stretnutí podľa komentujúcich narazí na odmietnutie.
Príbeh Mileny Ferencovej tak neostal len jedným videom. Otvoril tému, o ktorej časť Rómov hovorí roky. Tvrdia, že prácu chcú, no často nedostanú ani šancu ukázať, čo vedia.
Naprieč komentármi sa opakuje podobný vzorec. Uchádzač zavolá na pracovnú ponuku a dozvie sa, že miesto už nie je voľné. Keď neskôr zavolá niekto iný alebo keď sa predstaví iným menom, odpoveď je podľa viacerých ľudí zrazu iná.
„Keď to poviete bielemu človeku, bude tvrdiť, že to nie je pravda. Toto je však realita na Slovensku už celé roky,“ napísal Karol R.
Podobne reagoval aj Michal P. Podľa neho nejde iba o pracovné pohovory, ale o skúsenosť, ktorá sa začína oveľa skôr.
„Žiaľ, s týmto žijeme už od narodenia. Začíname to pociťovať už v škole a stretávame sa s tým celý život. Nikto to nerieši,“ uviedol Michal P.
Viacerí komentujúci opisujú, že po telefóne bola komunikácia príjemná a miesto vyzeralo ako voľné. Po osobnom stretnutí sa však situácia podľa nich zmenila.
„Zažila som to nie raz. Cez telefón boli milí, v jednej práci mi dokonca povedali, že môžem prísť a ukážu mi, čo budem robiť. Keď som prišla osobne, zrazu mi povedali, že už majú náhradu. Stalo sa mi to viackrát,“ napísala Iva M.
Podobnú skúsenosť opísala aj Jana V.
„Stalo sa to aj mne. Po telefóne bola práca istá, ale ráno, keď ma uvideli, miesto bolo obsadené. Záhada, v noci sa zrazu obsadilo,“ uviedla Jana V.
Beki B. dodala, že rovnaký scenár zažila tiež.
„Zažila som to po telefóne. Povedia vám áno, ale keď prídete osobne, povedia, že nemajú voľné miesto,“ napísala Beki B.
Najsilnejšie reakcie sa netýkali iba jedného konkrétneho prípadu. Ľudí zasiahlo najmä to, že sa podľa nich opakuje rovnaký stereotyp: Rómovia nechcú pracovať. Viacerí však tvrdia opak. Píšu, že prácu hľadajú, posielajú životopisy, volajú na ponuky a chodia na pohovory. Výsledkom je podľa nich často ticho, odmietnutie alebo zmena postoja po osobnom kontakte.
„Keď Róm chce pracovať, nedajú mu príležitosť. Potom hovoria, že Rómovia nechcú robiť. Všetkých hádžu do jedného vreca, a pritom sú medzi nami Rómovia slušní a vzdelaní ľudia,“ napísala Miroslava V.
Andrea B. reagovala ešte priamejšie. Podľa nej sa od Rómov očakáva, že budú pracovať, no pri hľadaní zamestnania často narážajú na zatvorené dvere.
„Potom na nás poukazujú, že Rómovia nechcú pracovať. Môžeme mať školy, ale na čo nám to je, keď nás diskriminujú,“ uviedla Andrea B.
Podobný názor sa objavil aj v komentári Janky S.
„Nechceme pracovať, ale nedajú nám šancu ukázať, že pracovať chceme,“ napísala Janka S.
Osobitnou témou diskusie sa stal odchod za prácou do zahraničia. Viacerí komentujúci tvrdia, že na Slovensku prácu hľadali márne, no mimo krajiny sa zamestnali bez problémov. Spomínali Česko, Nemecko, Rakúsko, Anglicko či ďalšie krajiny.
„Preto som pred 20 rokmi odišiel do zahraničia,“ napísal Jano K.
Natalia K. tvrdí, že pre mnohých Rómov je zahraničie jedinou cestou, ako sa dostať k práci bez predsudkov.
„Odchádzajú do zahraničia, lebo na Slovensku Róm ťažko nájde prácu. A keď ju nájde, často je to len za 800 alebo 600 eur,“ uviedla Natalia K.
Niektorí ľudia v diskusii porovnávali situáciu Rómov aj so zamestnávaním cudzincov. Časť komentujúcich tvrdila, že firmy podľa nich dajú prednosť pracovníkom zo zahraničia pred Rómami. Tento názor sa v komentároch objavoval často.
Diskusia však nebola jednotná. Okrem osobných svedectiev sa objavili aj komentáre, podľa ktorých problém nemusí byť vždy v diskriminácii. Niektorí ľudia tvrdili, že Rómovia v ich okolí pracujú, alebo že v niektorých prevádzkach a obchodných reťazcoch dostávajú rovnakú šancu ako ostatní.
Milada B. napísala, že pozná pracoviská, kde Rómovia zamestnaní sú.
„Ak chceš pracovať, dáme ti šancu. V Kauflande či Bille pracujú Rómovia aj na vyšších pozíciách,“ uviedla Milada B.
Aj tieto reakcie ukazujú, že skúsenosti sa líšia podľa regiónu, konkrétneho zamestnávateľa aj pracoviska. Zároveň však nemenia fakt, že pod videom pribudlo veľa osobných príbehov ľudí, ktorí tvrdia, že pri hľadaní práce narazili práve na svoj pôvod.
Pod príspevkom sa objavili aj komentáre, ktoré Rómov paušálne spájali s dávkami, kriminalitou alebo neochotou pracovať. Niektoré reakcie boli urážlivé a nenávistné. Práve tie však podľa viacerých komentujúcich ukazujú, prečo sa mnohí Rómovia cítia odmietaní ešte skôr, než vôbec vstúpia na pracovný pohovor.
Milenino video tak neotvorilo iba otázku jedného telefonátu do kaviarne. Ukázalo širší problém: časť Rómov má pocit, že pri hľadaní práce musí prekonať prekážku, ktorú ostatní nemajú. Nestačí im škola, vodičský preukaz, prax ani ochota pracovať. Podľa ich skúseností niekedy rozhodne už meno, priezvisko alebo farba pleti.