

Dve malé dievčatá sedeli v škôlke za prázdnym stolom, zatiaľ čo ostatné deti obedovali. Práve tento prípad sa stal predmetom ostrej kritiky Tlačovo-digitálnej rady Slovenskej republiky, ktorá rozhodla, že TV Markíza pri reportáži o nevydanom jedle porušila novinársku etiku aj pravidlá ochrany maloletých.
TR SR sa prípadom zaoberala na základe dvoch sťažností z 25. februára 2026. Tie smerovali proti reportáži odvysielanej 24. februára 2026 v televíznom vysielaní aj na digitálnych platformách. Príspevok informoval o situácii v materskej škole, kde dve maloleté dievčatá nedostali desiatu ani obed, pretože ich rodičia mali dlh na stravnom vo výške 11,20 eura.
prečo Tlačovo-digitálna rada SR riešila reportáž TV Markíza,
ktoré etické pravidlá podľa rozhodnutia porušila,
čo TR SR vytkla pri zobrazovaní maloletých detí,
prečo rada odmietla zdôrazňovanie etnicity detí,
aké povinnosti a sankcie Markíza po rozhodnutí dostala.
Rada dospela k záveru, že Markíza nerešpektovala súkromie detí a zverejnila ich identifikovateľné zábery v ponižujúcej situácii. Podľa rozhodnutia boli maloleté deti zobrazené bez rastrovania tvárí, a to v čase, keď sedeli bez jedla a pozerali sa na ostatných spolužiakov pri obede. TR SR to označila za zásah do ich ľudskej dôstojnosti.
Ďalšou výhradou bolo, že reportáž podľa rady zbytočne zdôraznila etnickú príslušnosť dotknutých osôb. V úvode príspevku zaznela zmienka, že ide o deti z rómskej komunity. TR SR uviedla, že etnicita v tomto prípade nebola pre pochopenie problému podstatná a jej spomenutie mohlo prispieť k stigmatizácii menšiny a posilňovaniu negatívnych stereotypov.
Rada sa kriticky postavila aj k samotnej práci s deťmi pred kamerou. Za neetické označila to, že redaktor kládol škôlkarkam otázku, prečo nemajú obed. Podľa TR SR deti v takom veku nemôžu rozumieť ekonomickým dôvodom rozhodnutia dospelých. Takýto postup podľa nej neslúžil na vysvetlenie problému, ale na zvýšenie emocionálneho efektu reportáže.
Markíza vo svojom vyjadrení porušenie pravidiel odmietla. Tvrdila, že reportáž upozorňovala na závažný verejný problém, teda na situáciu, keď samospráva odmietla vydať jedlo deťom v škôlke. Vysielateľ zároveň argumentoval, že mal súhlas zákonných zástupcov na natáčanie a že cieľom nebolo deti dehonestovať, ale ukázať dôsledky rozhodnutia obce.
TR SR však tieto argumenty neprijala. Zdôraznila, že ani súhlas rodiča nie je automatickým ospravedlnením, ak je zverejnenie v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa. Podľa rady bolo možné tému spracovať aj inak, napríklad bez identifikovateľných záberov detí alebo s použitím anonymizácie. Verejný záujem na téme podľa nej neospravedlňuje spôsob, akým bol príbeh spracovaný.
Rada preto Markíze vyslovila znepokojenie a uložila jej viacero povinností. Vysielateľ musí zverejniť rozhodnutie na webe tvnoviny.sk počas 48 hodín do troch dní od doručenia rozhodnutia. Zároveň musí bezodkladne upraviť obsah v archívoch a na sociálnych sieťach tak, aby boli tváre detí rastrované a aby z materiálu zmizli pasáže s anketou s deťmi aj zmienky o ich etnickom pôvode. Alternatívou je prestať daný obsah šíriť. Na splnenie tejto povinnosti dostal lehotu 30 dní.
Markíza má zároveň do 30 dní oznámiť TR SR, ako sankciu splnila, v akom termíne a v akej forme. Rada v závere rozhodnutia uviedla, že pri spracovaní reportáže prevážil emocionálny efekt nad ochranou práv detí. Práve to považuje za najvážnejšie zlyhanie v celom prípade.
Tento verdikt je dôležitým signálom pre všetky médiá. Upozorňuje, že aj pri silnej verejnej téme musia mať maloleté deti ochranu na prvom mieste. Ak sa zraniteľné dieťa stane súčasťou správy, novinár má povinnosť chrániť jeho dôstojnosť, nie ju vystaviť pred kamerou.
Spôsob, akým niektoré médiá hovoria o Rómoch, je dlhodobo problém. V reportážach sa často objavujú výrazy ako „asociáli“ či „osadníci“. Keď redaktori pri negatívnych správach zbytočne zdôrazňujú, že ide o Rómov, nejde o detail, ale o nebezpečný spôsob, ako sa v spoločnosti upevňujú predsudky. Etnicita v takýchto prípadoch často nemá žiadnu súvislosť s podstatou udalosti, no napriek tomu sa dostáva do titulkov, televíznych reportáží aj živých vstupov. Výsledkom nie je lepšie informovanie verejnosti, ale ďalšie podnecovanie nenávisti voči národnostnej menšine. Takto sa vytvára dojem, že pôvod človeka je problém sám osebe. Médiá by pritom mali chrániť pravdu, presnosť a ľudskú dôstojnosť, nie vyrábať ďalšie stereotypy.