Policajný zásah v obci Milhosť z leta 2019 sa po rokoch skončil rozsudkom, ktorý je pre Slovensko vážnym varovaním. Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že štát porušil práva dvoch rómskych sestier, pani Kuruovej a pani Horváthovej.
prečo Európsky súd pre ľudské práva rozhodol v prospech dvoch rómskych žien,
ako podľa sťažnosti vyzeral policajný zásah v obci Milhosť,
prečo súd kritizoval vyšetrovanie na Slovensku,
aký význam má rozsudok pre ďalšie prípady policajného násilia,
akú sumu musí Slovenská republika vyplatiť.
Podľa súdu bolo násilie zo strany polície aj následné nedostatočné vyšetrovanie v rozpore so zákazom neľudského zaobchádzania a zákazom diskriminácie.
V prípade Kuruová a Horváthová proti Slovenskej republike súd nariadil štátu vyplatiť celkovo 28 560 eur. Z tejto sumy má pani Kuruová dostať 13 500 eur, pani Horváthová 8 500 eur a ďalších 6 560 eur tvorí náhrada trov a výdavkov.
Prípad na Európsky súd pre ľudské práva podalo Európske centrum pre práva Rómov. Na vnútroštátnej úrovni ženy zastupoval advokát Michal Zálešák v mene ERRC.
„Tento rozsudok prináša aspoň malé zadosťučinenie pre sťažovateľky, ako aj pre každého Róma či Rómku, ktorí čelili podobnej situácii a keď sa domáhali svojich práv, bolo im povedané, že skutok sa nestal alebo že páchateľa nemožno identifikovať,“ uviedol právny poradca ERRC a advokát Michal Zálešák.
Podľa zistení súdu boli obe ženy 23. júla 2019 zadržané príslušníkmi pohotovostnej motorizovanej jednotky po incidente v miestnom pohostinstve, do ktorého boli zapojení ich rodinní príslušníci. Proti dvom ženám zasahovalo spolu desať policajtov.
Sťažovateľky opísali zásah ako brutálny od samého začiatku. Jednu z nich mali chytiť za vlasy, ťahať cez most, opakovane udierať a vykrútiť jej ruku tak silno, že utrpela zlomeninu prsta. Druhú mali udrieť obuškom, kopnúť do chrbta a zasiahnuť do tváre. Obe ženy podľa ich výpovedí policajti urážali slovami „cigánky“ a „degešky“.
Po prevoze na Obvodné oddelenie Policajného zboru v Čani sa situácia podľa sťažnosti neskončila. Jedna zo žien mala byť opäť udretá. Namiesto výsluchových miestností však obe strávili väčšinu noci v upratovacej komore a na toalete. Spolu s nimi polícia zadržala aj maloletú dcéru pani Horváthovej, ktorú rovnako predviedla na stanicu. Neskôr boli všetky tri prepustené.
Dôležité je, že polícia neviedla žiadny záznam o použití donucovacích prostriedkov. Nasledujúce lekárske vyšetrenia však potvrdili zranenia vrátane pomliaždenín, podvrtnutia chrbtice a zlomeniny prsta. Znalec zároveň uviedol, že zranenia zodpovedajú opisu zlého zaobchádzania, ktorý predložili sťažovateľky.
Veľkým problémom bolo aj samotné vyšetrovanie. To viedol Úrad inšpekčnej služby, odbor Východ, ktorý sídlil v rovnakej budove ako krajské riaditeľstvo, pod ktoré patrili aj zasahujúci policajti. Vyšetrovanie napokon prerušili s tým, že chýbajú dôkazy na obvinenie konkrétnych osôb. Stalo sa to aj napriek tomu, že ženy počas rekognície identifikovali dvoch policajtov, ktorí sa mali voči nim správať násilne.
Prokuratúra ani Ústavný súd SR ich sťažnostiam nevyhoveli. Práve tento postup Európsky súd ostro kritizoval. Pripomenul, že vyšetrovanie podozrení zo zlého zaobchádzania zo strany polície musí byť nezávislé, dôkladné a účinné. V tomto prípade podľa rozsudku tieto podmienky splnené neboli.
Rozsudok je významný aj preto, že súd pomenoval možné rasové pozadie prípadu. Policajti mali ženy urážať hanlivými výrazmi a v záznamoch sa objavilo aj označenie „tlupa miestnych Rómiek“. Podľa súdu mali orgány okamžite skúmať, či násilie nesúviselo s etnickou nenávisťou alebo predsudkami. Keď to neurobili, išlo podľa rozsudku o ďalšie porušenie práv sťažovateliek.
„Európsky súd poukázal na roky trvajúcu nečinnosť orgánov činných v trestnom konaní a pomenoval veci pravým menom: jednalo sa o neľudské zaobchádzanie, ktoré mohlo mať rasový podtón, a ktoré navyše nebolo riadne vyšetrené. Príslušné orgány mali k dispozícii dôkazy potrebné na to, aby pokračovali v trestnom stíhaní a vzniesli obvinenie zodpovedným osobám. Napriek tomu tak neurobili,“ uviedol právny poradca ERRC a advokát Michal Zálešák.
Prípad zároveň nie je ojedinelý. Európske centrum pre práva Rómov aj ďalšie organizácie dlhodobo upozorňujú na násilné policajné zásahy voči Rómom na Slovensku. Opakuje sa podobný vzorec: tvrdý zásah, slabé vyšetrovanie a beztrestnosť.
Rozsudok zo Štrasburgu preto neznamená len odškodnenie pre dve ženy. Je to aj jasný odkaz slovenským orgánom, že zlyhania pri vyšetrovaní policajného násilia, najmä ak sa objaví podozrenie z rasového motívu, už nemôžu zostať bez následkov. Bez nezávislého a dôveryhodného vyšetrovania sa tento systémový problém nepodarí vyriešiť.