Košice v napätí: rómske osady rastú a starostky bijú na poplach

Transparent na rušnej košickej križovatke, rastúce obavy obyvateľov a ostré slová starostiek. Práve takto sa v posledných dňoch naplno otvorila téma, ktorá v Košiciach vyvoláva čoraz väčšie napätie. Rómske osady a nelegálne stavby podľa predstaviteľiek mestských častí prerastajú samosprávam cez hlavu a bez zásahu mesta aj štátu sa situácia podľa nich nezmení.

Koncom minulého týždňa na problém výrazne upozornila starostka košickej mestskej časti Nad jazerom Lenka Kovačevičová. Tvrdí, že stav je už za hranou únosnosti a najväčšie následky znášajú obyvatelia.

„Mesto nekoná. Štát nekoná. A doplácajú na to obyčajní Košičania. Ľudia majú právo na bezpečie, poriadok a dôstojné prostredie. To, čo sa dnes deje v niektorých častiach mesta, je presný opak,“ tvrdí starostka.

Podľa nej je problém aj v tom, že kritika verejnosti najčastejšie smeruje práve na miestnu samosprávu, hoci tá nemá v rukách všetky nástroje. Zároveň avizuje, že mestská časť chce postupovať tvrdšie.

„Ak zlyháva mesto aj štát, samospráva MČ Nad jazerom musí konať samostatne a preberať zodpovednosť za iných. Budeme presadzovať rázne riešenia – dôsledné vymáhanie zákona, odstránenie nelegálnych stavieb a návrat poriadku tam, kde dnes chýba,“ uviedla Kovačevičová.

V mestskej časti Nad jazerom už nejde len o vyjadrenia z radnice. Obyvatelia spolu so starostkou otvorene vyzývajú mesto Košice aj štát, aby situáciu začali riešiť okamžite. Na rušnej križovatke sa objavil aj transparent s touto požiadavkou.

Starostka zároveň pripomína, že mestská časť sa téme venuje dlhodobo. Bez pomoci zhora však podľa nej nemožno očakávať zásadný obrat.

„Intenzívne sa venujeme tejto problematike, no potrebujeme pomoc a podporu štátu a mesta Košice. Sme zapojení vo viacerých projektoch, máme aj miestnu poriadkovú službu. A ako vyzerá život v tejto osade? Je to hrôza a tragédia,“ dodala starostka.

Podobné napätie rastie aj v ďalších častiach Košíc. Podľa dostupných informácií vznikajú občianske hliadky nielen v mestskej časti Nad jazerom, ale aj na sídlisku Železníky či v mestskej časti Sídlisko Ťahanovce. Na sociálnej sieti už zverejnili aj spoločnú fotografiu s rozmazanými tvárami.

V osade pri Malej stanici mestská časť podľa starostky pravidelne spolupracuje s mestskou aj štátnou políciou. Kontroly sú častejšie, no ani tie podľa nej nezaručujú, že sa problém nebude ďalej rozširovať.

„Už ich poznáme, ale zaznamenali sme prípad, keď sa tam chcelo nasťahovať ďalších 40 ľudí. Nahlásili nám to obyvatelia osady. Opäť sme riešili situáciu v spolupráci s políciou. V osadách sú takí, ktorí chcú pracovať, ale aj takí, ktorí nemajú záujem o nič,“ podelila sa starostka so skúsenosťami.

Súkeníková pozitívne hodnotí spoluprácu s občianskymi hliadkami na sídlisku Železníky. Tvrdí, že niekoľkomesačné pôsobenie prinieslo citeľný efekt.

„Vďaka občianskemu združeniu My komunita je kriminalita skutočne menšia. Chceme s nimi podpísať memorandum, predložím to aj na júnové zasadnutie miestneho zastupiteľstva,“ mieni Súkeníková.

Na otázku, čo by mohlo situáciu zmeniť, odpovedala stručne: „Rešpekt a tvrdá ruka.“ Zároveň dodala, že by uvítala aj možnosť, aby si ľudia, ktorí pre sociálnu situáciu nevedia zaplatiť pokutu, mohli sankciu odpracovať.

Podobne situáciu vníma aj starostka mestskej časti Košice – Juh Anna Súkeníková. Aj podľa nej samosprávy narážajú na hranice svojich kompetencií a bez spolupráce so štátom a mestom zostávajú v zložitej pozícii.

„Áno, vidím to podobne ako pani starostka. Pokiaľ mesto Košice a štát nepodajú pomocnú ruku, tak my zo svojej pozície robíme maximum. Niekedy sa obyvatelia dokonca obrátia skôr na nás ako na štátnu či mestskú políciu,“ tvrdí Súkeníková.

Za veľký problém považuje aj nastavenie legislatívy. Tvrdí, že samosprávy už oslovili viaceré inštitúcie, no bez viditeľného výsledku.

„Zákony sú benevolentné. Pritom sme už skúšali všeličo – obrátili sme sa na políciu, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny či poslancov Európskeho parlamentu. Zatiaľ bez úspechu,“ priblížila starostka.

Na otázky k situácii reagoval aj Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Ten zdôraznil, že nemá represívne právomoci ani poriadkové zložky, ktoré by riešili vznik alebo zánik nelegálnych osád.

„Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity nie je represívnym orgánom ani nedisponuje žiadnymi poriadkovými zložkami či kompetenciami, ktoré by riešili nelegálne osady v oblasti prevencie ich vzniku, respektíve v zmysle ich zániku. Táto oblasť je v plnej kompetencii samospráv,“ uvádza sa v odpovedi, ktorú poskytla riaditeľka mediálneho odboru úradu Miriam Žiaková.

Úrad zároveň pripomenul, že v rámci svojich kompetencií vyhlasuje výzvy z eurofondov, ktoré môžu samosprávy využiť pri riešení bývania vo vylúčených komunitách.

„Tam majú obce možnosť predkladať svoje projekty na výstavbu alebo rekonštrukciu bývania pre nízkopríjmové skupiny,“ upresnila Žiaková.

Doplnila aj to, že ďalším orgánom, ktorý má kompetencie pri pomoci s budovaním nájomných bytov, je Ministerstvo dopravy SR.

„Samozrejme, chápeme náročnosť témy, ale úrad splnomocnenca nemá nástroje na vyriešenie všetkých problémov týkajúcich sa marginalizovaných rómskych komunít,“ uzavrela Žiaková.