Téma, na ktorú čakali stovky obcí aj ľudia pracujúci v miestnych občianskych hliadkach, má nové pokračovanie. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity potvrdil, že projekt po roku 2026 neskončí. Pokračovať má v novej podobe, s ďalšími peniazmi a s prísnejšie nastavenými pravidlami.
Čo sa v článku dočítate:
prečo má projekt miestnych občianskych hliadok pokračovať aj po roku 2026,
koľko peňazí išlo doteraz do systému a aké nové financovanie sa pripravuje,
aké výsledky štát pri hliadkach vyzdvihol,
čo sa má zmeniť pri nových pravidlách a prideľovaní podpory,
prečo budú po novom do financovania vstupovať aj samosprávy.
Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Alexander Daško pripomenul, že o projekt bol od začiatku veľký záujem. Pôvodná alokácia bola podľa neho približne 50 miliónov eur. Keďže sa prihlásilo viac samospráv a úrad chcel podporiť čo najširší okruh obcí, v roku 2023 sa financovanie navýšilo o ďalších 32 miliónov eur. Celkovo tak išlo na projekt 82 miliónov eur.
Práve preto bolo podľa neho dôležité nájsť ďalšie riešenie. „Miestne občianske hliadky a poriadková služba pokračuje ďalej,“ povedal Alexander Daško, splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity na tlačovej besede.
Úrad splnomocnenca vyčlenil na pokračovanie projektu ďalších 15 miliónov eur. Zároveň prebiehajú dohody s ďalšími rezortmi, konkrétne s ministerstvom zdravotníctva, školstva a práce. Podľa Daška sa tak pripravuje balík, ktorý už teraz presahuje 20 miliónov eur, pričom suma sa má ešte postupne zvyšovať.
Definitívna výška financovania však zatiaľ známa nie je. Splnomocnenec zdôraznil, že nechce hovoriť čísla, ktoré ešte nie sú finálne potvrdené. Rezorty si podľa jeho slov ešte robia vlastné prepočty v rámci eurofondov.
Pokračovanie projektu má trvať 18 mesiacov od vyhlásenia novej výzvy. Práve od jej nastavenia bude závisieť aj presný začiatok nového obdobia.
Projekt už podľa úradu nebude pokračovať pod rovnakým názvom. Miestne občianske hliadky a poriadková služba sa majú po novom volať miestna občianska služba. Podstata má však zostať podobná – pomoc obciam pri bezpečnosti, poriadku, školskej dochádzke či vzťahoch v komunitách.
Daško zároveň uviedol, že nový systém má byť adresnejší než doteraz. Inak povedané, podpora sa nemá rozdeľovať rovnako všade, ale podľa reálnej potreby v konkrétnych obciach.
„Budeme nastavovať ďalšie pravidlá a ďalšie potreby, ale už ďaleko adresnejšie, ako to bolo doteraz,“ povedal Alexander Daško, splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity.
Úrad na tlačovej besede predstavil aj základné čísla. V rámci projektu bolo doteraz zamestnaných približne 2 349 ľudí. Z toho 2 015 pracovníkov pochádzalo z marginalizovaných rómskych komunít. Do systému sa zapojilo 431 subjektov.
Podľa prezentovaných údajov ide o projekt, ktorý má nielen sociálny, ale aj praktický bezpečnostný prínos. Úrad tvrdí, že hliadky pomáhajú nielen rómskym komunitám, ale celej obci a zároveň odbremeňujú aj štátne zložky.
Daško pripomenul aj skúsenosti z rokovaní s Policajným prezídiom. V niektorých lokalitách podľa neho polícia pred zavedením hliadok zasahovala aj desiatky ráz, kým dnes ide o výrazne nižší počet výjazdov.
Úrad zverejnil aj hodnotenie prínosov projektu na škále od 1 do 5, kde 5 bolo najvyššie hodnotenie. Najlepšie dopadla oblasť vzťahov medzi majoritou a minoritou so skóre 4,75. Dopravná bezpečnosť dosiahla hodnotenie 4,5 a školská dochádzka 4,42. Bezpečnosť obcí získala 4,3 bodu a životné prostredie 4 body.
Práve tieto čísla štát používa ako argument, prečo má projekt pokračovať. Podľa úradu ide o výsledky, ktoré ukazujú reálny prínos v teréne.
Dôležitou zmenou má byť aj využitie nových dát. Riaditeľ Odboru programovania, hodnotenia, monitorovania a metodiky Matej Mikuška uviedol, že úrad finišuje dáta z nového Atlasu rómskych komunít. Práve z nich má vychádzať nové nastavenie podpory.
„Budeme vychádzať z nových údajov z Atlasu, aby sme mali čerstvé dáta. Tým pádom vieme potom adresnejšie cieliť túto podporu,“ povedal Matej Mikuška, riaditeľ Odboru programovania, hodnotenia, monitorovania a metodiky.
To znamená, že po novom sa bude viac prihliadať na počet obyvateľov, podiel Rómov v lokalite aj na konkrétnu potrebu obce. Daško otvorene povedal, že samosprávy s malým počtom Rómov nebudú môcť počítať s rovnakým počtom pracovníkov ako veľké lokality.
Jednou z najväčších zmien bude spolufinancovanie zo strany samospráv. Podľa Daška už nepôjde o stopercentné financovanie ako doteraz. Dôvodom sú aj rokovania s Európskou komisiou, ktorá podľa jeho slov žiada, aby do systému vstúpili aj obce a mestá.
Do rokovaní sa zapojili ZMOS aj Únia miest Slovenska. Presný podiel, ktorý budú samosprávy hradiť, zatiaľ určený nie je. Podľa predstaviteľov úradu sa stále rokuje o viacerých variantoch.
To môže byť problém najmä pre menšie obce, ktoré majú s projektom dobrú skúsenosť, no nemajú dostatok peňazí na spoluúčasť. Úrad priznal, že stopercentne nastaviť systém pre všetky prípady nebude možné. Zároveň však tvrdí, že pri nových podmienkach chce prihliadať aj na rozdiely medzi malými a väčšími samosprávami.
Ďalším faktorom pri nastavovaní podpory má byť bezpečnostná infraštruktúra v území. Ak obec už má štátnu políciu, mestskú políciu alebo žandárov, úrad to chce zohľadniť pri prideľovaní podpory.
Neznamená to automatické vyradenie takýchto obcí, ale pri nastavovaní systému môžu dostať nižšiu prioritu ako lokality, kde podobná služba chýba a potreba je vyššia.
Na tlačovej besede zaznela aj otázka, či sa do nového systému môžu vrátiť tí istí ľudia, ktorí v hliadkach pracovali doteraz. Splnomocnenec vysvetlil, že výber konkrétnych pracovníkov nebude robiť úrad, ale samotné samosprávy.
Práve obce teda rozhodnú, koho zamestnajú, ak sa do systému zapoja a splnia podmienky novej výzvy.