Bober o Rómoch: Život podľa neho mení úprimná, nie formálna viera

„Úprimne prežívaná viera istotne zmení. Úprimne, nie formálne,“ povedal Bernard Bober, košický arcibiskup metropolita a predseda Konferencie biskupov Slovenska, pre Roma Television.

Práve v tom vidí rozdiel medzi vierou, ktorá zostáva iba pri deklarovaní príslušnosti k cirkvi, a vierou, ktorá sa podľa neho premieta do každodenného života človeka.

Roma Television sa ho pýtala, či môže pastorácia zlepšovať život Rómov a či viera dokáže meniť život ľudí v rómskych komunitách. Bober však tému neobmedzuje iba na Rómov.

„Nejde iba o Rómov. Celý svet je plný ľudí a rôznych rás a kontinentov. Je dôležité, aby sme si uvedomili, že my sme poslaní ku všetkým ľuďom,“ uviedol.

Pri práci medzi Rómami spomenul aj pojem inkulturácia – teda sprostredkovanie evanjelia spôsobom, ktorý rešpektuje kultúru konkrétnej komunity.

Otázka, či sa náboženská zmena prejavuje aj mimo duchovného života, bola predmetom slovenského výskumu už v roku 2010. Ústav etnológie SAV v projekte SIRONA skúmal pôsobenie cirkví a náboženských misií medzi Rómami a jeho možné súvislosti so sociálnou zmenou. 

Výskumníci sledovali školskú dochádzku, zadlženosť, úžeru, aktivitu pri hľadaní práce, zamestnanosť, drobnú kriminalitu, alkohol a iné návykové látky, hazard, gramotnosť či sociálne vzťahy.

Podľa zverejneného súhrnu boli medzi skúmanými Rómami, ktorí sa stali členmi náboženských spoločenstiev, najvýraznejšie zaznamenané zmeny pri problémoch s návykovými látkami, drobnej kriminalite a zadlženosti. 

Autori však výsledky neoznačovali za dôkaz, že náboženstvo samo osebe vyriešilo sociálne vylúčenie. Hovorili predovšetkým o sociálnej zmene, ktorá môže vytvoriť predpoklady pre neskoršiu inklúziu. Vo výskume zároveň upozornili na význam nových sociálnych väzieb, ktoré môžu v komunitách vzniknúť okolo náboženských skupín. 

Príklady tejto práce možno nájsť priamo v rómskych komunitách. Na košickom Luníku IX zabezpečujú rómsku pastoráciu Saleziáni. Popri náboženskej činnosti pracujú s deťmi a rodinami, organizujú skupinové aktivity a ponúkajú aj individuálne doučovanie či sprevádzanie. 

Katolícke pastoračné aktivity fungujú aj v Poštárke v Bardejove, Jarovniciach, Hanušovciach nad Topľou, Letanovciach, Lomničke či ďalších lokalitách. KBS uvádza aj Gréckokatolícke formačné centrum v Čičave a gréckokatolícke rómske misie v okresoch Bardejov a Stará Ľubovňa. 

Výskum SAV pritom ukazuje, že medzi Rómami pôsobia viaceré kresťanské cirkvi a náboženské spoločnosti, nielen rímskokatolícka cirkev. Skúmané boli napríklad komunity spojené s Apoštolskou cirkvou, metodistami, gréckokatolíkmi, Jehovovými svedkami, baptistami či ďalšími spoločenstvami.

Bober hovorí predovšetkým o zmene človeka a jeho hodnotového nastavenia.

„Myslím, že úprimne prežívaná viera každému jednak približuje ideál života a okrem toho približuje sa k Bohu a približuje nás k Bohu,“ povedal pre Roma Television.

Výskum ukazuje, že náboženská zmena môže byť v niektorých komunitách sprevádzaná zmenami správania a sociálnych vzťahov. Zároveň však nejde o náhradu riešení v oblasti zamestnanosti, vzdelávania, bývania či základnej infraštruktúry. Aj autori výskumu upozorňovali, že pastorácia nemôže v celoslovenskom meradle suplovať štátne programy sociálnej inklúzie. 

Boberova odpoveď preto stojí na osobnej rovine: rozdiel podľa neho nie je iba v tom, či sa človek označuje za veriaceho, ale ako svoju vieru skutočne žije.