Prípad zo spišskej obce Bijacovce má ďalší vývoj. Šesťdesiatšesťročného Františka Girgu, ktorého telo nedávno exhumovali, opäť uložili do hrobu. Práve toto opätovné pochovanie uzatvára jednu z najnezvyčajnejších udalostí, aké sa na Slovensku objavili.
Exhumácii predchádzali tvrdenia príbuzných, ktorí krátko po pohrebe počuli z hrobu búchanie. Situáciu preverovala polícia a podozrenia viedli až k vyzdvihnutiu tela zo zeme.
Výsledky však boli jednoznačné. Telo sa nachádzalo v rovnakej polohe ako pri pôvodnom pohrebe a súdna pitva potvrdila, že muž po uložení do hrobu nemohol žiť. Odborníci vylúčili akékoľvek známky života po pochovaní.
Zvláštne zvuky majú podľa vyšetrovateľov racionálne vysvetlenia. Mohlo ísť o pohyb betónových dielcov, posun pôdy alebo odrazy zvuku z okolia, napríklad z kanalizácie. Menej pravdepodobná verzia pripúšťa aj pohyb zvieraťa.
Napriek týmto záverom časť rodiny oficiálnym výsledkom neverí. Tvrdia, že to, čo počuli, bolo reálne a naznačovalo, že František Girga mohol byť po pohrebe nažive. Pred opätovným uložením do zeme bola rakva otvorená aj pred príbuznými. Niektorí uznali, že telo bolo v pokročilom štádiu rozkladu, iní však trvajú na svojom.
Napätú situáciu na mieste pomáhal upokojiť aj kňaz. Emócie sú však stále silné a prípad zostáva pre rodinu bolestivý.
Prípad Františka Girgu z Bijacoviec sa začal bežným pohrebom, no o niekoľko dní neskôr nabral nečakaný vývoj. Muža pochovali na miestnom cintoríne, no približne po osemnástich dňoch prišli príbuzní s tvrdením, že z hrobu počujú búchanie.
Na podnet rodiny zasiahla polícia, ktorá situáciu preverila a rozhodla o exhumácii. Hrob otvorili za prítomnosti svedkov a následne aj samotnú rakvu. Telo sa podľa zistení nachádzalo v rovnakej polohe ako pri pochovaní.
Na určenie presnej príčiny smrti a vylúčenie akýchkoľvek pochybností nariadili súdnu pitvu. Jej výsledky boli jednoznačné – muž po uložení do hrobu nemohol žiť.