Bez školy nebudú dávky? Kritici hovoria o trestaní chudobných detí

Dieťa nechodí do školy a štát chce zasiahnuť cez peniaze rodiny. Práve na tom stojí nová iniciatíva vlády s názvom „Bez školy nebudú dávky“, ktorú začalo pripravovať Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Návrh už teraz vyvolal ostrý spor. Kým minister práce tvrdí, že cieľom je dostať deti do lavíc, opozícia aj časť ľudskoprávnych organizácií hovoria o trestaní chudoby a o ďalšom tlaku na najslabšie domácnosti.  

Rezort práce oznámil, že nová legislatíva má nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2027. Kľúčovou zmenou má byť rozšírenie už existujúceho mechanizmu osobitného príjemcu. Ak dieťa nebude riadne navštevovať školu, prídavok na dieťa najskôr nepošlú rodičovi, ale osobitnému príjemcovi, spravidla obci. Ak sa situácia nezlepší ani po troch mesiacoch, rodina má podľa predstaveného zámeru o prídavok na ďalšie tri mesiace prísť úplne. Tento cyklus sa má opakovať, kým nedôjde k náprave. Opatrenie sa má týkať aj prípadov, keď rodičia nespolupracujú so školou pri riešení problémového správania dieťaťa.  

Minister práce Erik Tomáš spolu s ministrom školstva Tomášom Druckerom tvrdia, že cieľom nie je represia sama osebe, ale vyššia školská dochádzka. Rezort pripomína, že zákon už dnes pozná definície záškoláctva, napríklad 15 neospravedlnených hodín za mesiac alebo 60 za školský rok. Ministerstvo zároveň argumentuje tým, že podľa údajov za rok 2025 sa opatrenia pre neplnenie školskej dochádzky týkali 8521 rodičov a 13 297 detí.  

Súčasťou balíka však nemajú byť len sankcie. Štát avizoval aj motivačné opatrenia. Príspevok na nezaopatrené dieťa v hmotnej núdzi sa má rozšíriť aj na návštevu materskej, strednej či vysokej školy. Zmeniť sa má aj dotácia na školské pomôcky pre deti z nízkopríjmových rodín, a to zo 33 na 50 eur, pričom peniaze majú aj naďalej smerovať škole alebo zriaďovateľovi, nie priamo rodičovi.  

Opozičné Progresívne Slovensko však návrh odmieta. Poslankyňa Ingrid Kosová tvrdí, že vláda vydáva opatrenie za ochranu detí, no v praxi môže udrieť práve na ne. Podľa nej je chybný už samotný základ návrhu, teda predpoklad, že záškoláctvo je najmä dôsledkom nezodpovednosti rodičov. Upozorňuje, že často ide o širší problém spojený s chudobou, zlými životnými podmienkami, segregáciou, slabou dostupnosťou škôlok či nedostatočnou podporou zo strany štátu.  

„Ak vezmete peniaze rodine, ktorá už teraz žije na hrane, netrestáte rodiča. Trestáte dieťa. A to je v priamom rozpore s tým, čo dnes vláda deklaruje,“ povedala Ingrid Kosová, poslankyňa NR SR za Progresívne Slovensko.  

Kosová zároveň žiada, aby štát namiesto odoberania peňazí investoval do dostupného a kvalitného vzdelávania od predškolskej úrovne, do podpory učiteľov, terénnej práce s rodinami, odstraňovania segregácie a silnejšej pomoci školám v náročných regiónoch. Za zvlášť vážne považuje aj to, že hoci je návrh písaný ako etnicky neutrálny, jeho dopady môžu podľa nej najviac zasiahnuť deti z marginalizovaných rómskych komunít.  

Kritika neprišla len z opozície. Proti zámeru sa postavili aj organizácie združené v Ľudskoprávnej koalícii. Tvrdia, že iniciatíva pod zámienkou boja proti záškoláctvu zavádza mechanizmus, ktorý trestá deti za podmienky, ktoré samy nevedia ovplyvniť, a zároveň podľa nich nesie znaky systémovej diskriminácie. Organizácie preto vyzvali ministerstvo práce, aby od návrhu ustúpilo.  

Na druhej strane vláda argumentuje skúsenosťami zo škôl a samospráv, najmä z regiónov s vysokým výskytom marginalizovaných komunít. Minister školstva Tomáš Drucker vyhlásil, že budúcnosť dieťaťa sa rozhoduje v škole a bez pravidelnej dochádzky sa jeho zaostávanie len prehlbuje. Rezort tiež pripomenul, že po sprísnení pravidiel ospravedlňovania absencií sa v problémových školách znížila absencia o desiatky percent.