Povinná škôlka pre štvorročné deti? Debata ukázala tvrdú realitu škôl

Povinná škôlka pre štvorročné deti má podľa štátu pomôcť deťom, ktoré do školy prichádzajú bez základných návykov a potrebnej prípravy. Najnovšia debata v relácii Ahoj, Romale! však ukázala, že zmena zákona nestačí sama osebe. Hostia otvorene hovorili o tom, že materské školy dnes zápasia s nedostatkom učiteliek, asistentov aj podpory pre deti a rodiny.

V štúdiu diskutovali Svetlana Síthová zo Slovenskej únie špeciálnych a inkluzívnych pedagógov, Ábel Ravasz, poradca ministra školstva, a Anita Koišová, riaditeľka materskej školy v Plaveckom Štvrtku. Reláciu moderoval Jozef Novák.

Jednou z hlavných tém bol cieľ pripravovanej zmeny. Podľa Ábela Ravasza má skoršia predškolská výchova pomôcť najmä deťom zo znevýhodneného prostredia, ktoré sa často do školy dostávajú bez jazykových schopností, bez návykov a bez včasnej odbornej podpory. „Potrebujeme začať prácu s deťmi zo znevýhodňujúceho prostredia čo najskôr,“ povedal Ábel Ravasz, poradca ministra školstva pre Roma Television.

Ravasz v debate pripomenul, že Slovensko sa v posledných rokoch v oblasti predprimárneho vzdelávania posunulo. Pripomenul zavedenie povinnej predškolskej výchovy pre päťročné deti, rozširovanie kapacít aj nové financovanie materských škôl. Rozšírenie povinnosti na štvorročné deti podľa neho nadväzuje na tento vývoj a má pomôcť tomu, aby sa viac detí dostalo do systému včas.

Odborníčky z praxe však upozornili, že dobrý cieľ ešte neznamená pripravený systém. Svetlana Síthová zdôraznila, že materské školy dnes potrebujú najmä silný podporný systém. Hovorila o nedostatku pedagogických asistentov, odborných zamestnancov aj o preťažených učiteľkách, ktoré už teraz pracujú na hranici svojich možností. „Tie pani učiteľky nám jednoducho už nevládzu v tých škôlkach,“ povedala Svetlana Síthová, Slovenská únia špeciálnych a inkluzívnych pedagógov pre Roma Television.

Podľa nej nestačí zaviesť povinnosť a čakať, že systém to zvládne sám. Ak má byť novinka funkčná, štát musí súčasne posilniť pomoc priamo v škôlkach. V debate viackrát zaznelo, že problémom nie sú iba budovy a počty miest, ale najmä ľudia, ktorí sa deťom venujú každý deň. Síthová upozornila aj na platy, pre ktoré z materských škôl odchádzajú skúsené učiteľky.

Praktický pohľad priniesla Anita Koišová, ktorá vedie materskú školu v Plaveckom Štvrtku. Potvrdila, že predškolské vzdelávanie môže byť pre deti veľmi dôležité, no rovnako dôležitá je dôvera medzi školou a rodinou. „Keď ten rodič je uspokojený a má istotu voči tej škole, tak všetko potom funguje,“ povedala Anita Koišová, riaditeľka materskej školy v Plaveckom Štvrtku pre Roma Television.

Koišová upozornila, že v mnohých prípadoch nestačí hovoriť iba o povinnosti. Ak sa má dochádzka reálne zlepšiť, školy musia pracovať aj s rodičmi, vysvetľovať, pomáhať a budovať vzťah. Práve to môže rozhodnúť o tom, či dieťa do škôlky nastúpi a či sa v nej bude cítiť bezpečne. Z jej slov bolo zrejmé, že pri práci s deťmi z komunitného prostredia je dôvera kľúčová.

Veľkou témou boli aj kapacity škôlok. V debate zaznelo, že na celoštátnej úrovni môže situáciu zlepšovať nižšia pôrodnosť a nové miesta budované z Plánu obnovy. Zároveň však platí, že nie všetky regióny sú na tom rovnako. Kým niekde sa situácia môže stabilizovať, v iných obciach už dnes chýbajú triedy aj zamestnanci. Práve tam môže byť zavádzanie novej povinnosti najťažšie.

Hostia sa venovali aj otázke, či sú štvorročné deti na pravidelný pobyt v škôlke pripravené. V debate zaznelo, že každé dieťa je iné. Niektoré sa na kolektív teší, iné potrebuje viac času, citlivý prístup a podporu zo strany dospelých. Aj preto sa opakovane vracala téma otvorenej materskej školy, ktorá nespolieha iba na pravidlá, ale vie spolupracovať aj s rodinou.

Diskusia ukázala aj spor o to, či má byť opatrenie plošné pre všetky deti, alebo adresné len pre prostredia, kde je problém so zaškolenosťou najväčší. Kým zástupca štátu obhajoval celoplošné riešenie, z praxe zaznievalo varovanie, že bez peňazí, odborníkov a podpory v teréne môže nový systém naraziť na realitu, ktorú školy už dnes pociťujú.