Zakázaná láska poštára Jakuba a Rómky Jolanky nestratila silu ani po polstoročí. Film Ružové sny režiséra Dušana Hanáka sa po 50 rokoch vracia do pozornosti ako dielo, ktoré spojilo poetický príbeh, sociálnu pravdivosť aj výraznú rómsku prítomnosť na plátne. Snímka vznikla v roku 1976 a dnes patrí do zlatého fondu slovenskej kinematografie.
prečo sú Ružové sny aj po 50 rokoch dôležitým filmom,
ako film zobrazil lásku medzi dvoma rozdielnymi svetmi,
ktoré výrazné mená sa spájajú s jeho obsadením,
aké miesto má vo filme Iva Bittová a Věra Bílá.
Príbeh je na prvý pohľad jednoduchý. Dedinský poštár Jakub sa zamiluje do Jolanky, dievčaťa z rómskej komunity. Ich vzťah však naráža na predsudky, nedôveru aj tlak okolia. Práve preto film funguje aj dnes. Nehovorí len o prvej láske, ale aj o hraniciach medzi svetmi, ktoré si sú blízke a zároveň sa od seba vzďaľujú. Slovenský filmový ústav pripomína, že v centre deja stojí stret hravej fantázie s tvrdou realitou každodenného života.
Veľkú silu filmu vytvorilo aj obsadenie. Hlavné postavy stvárnili Juraj Nvota a Iva Bittová, ktorých Hanák postavil do príbehu o dospievaní, snívaní a prvej veľkej láske. Pri jubilejnom uvedení na 33. ročníku MFF Febiofest Bratislava festival pripomenul, že film bude premietnutý v sekcii Zrkadlo minulosti a na projekcii sa majú zúčastniť aj tvorcovia vrátane Dušana Hanáka, Dušana Dušeka, Jozefa Šimončiča a Juraja Nvotu.
Pre divákov z rómskeho prostredia má film zvláštnu hodnotu aj preto, že v ňom účinkovalo viacero Rómov. Dostupné filmové databázy uvádzajú, že vo filme hrala aj neskoršia legendárna speváčka Věra Bílá, ktorá stvárnila Gitu, Jolankinu sestru. Práve táto prítomnosť dodáva snímke ďalší rozmer, pretože dnes ju už nevnímame len ako filmovú klasiku, ale aj ako dôležitý záznam rómskej prítomnosti v československom filme.
Hanák neskôr o filme povedal, že pri jeho vzniku chceli s Dušanom Dušekom ukázať, že „dobrý človek ešte žije“. Spomínal aj to, že pri hľadaní motívov chodili na slovenské Záhorie aj do rómskych osád a usilovali sa, aby bol film úprimný a autentický. Aj preto Ružové sny nepôsobia ako umelá legenda, ale ako živý príbeh ľudí z konkrétneho prostredia.
Ružové sny sú filmom, ktorý má svoje pevné miesto v dejinách slovenskej kinematografie. Sú o láske, ktorá naráža na predsudky, o ľudskosti, ktorú nemožno prehliadnuť, a aj o rómskej prítomnosti, ktorú tento film zachytil s výnimočnou citlivosťou. Po 50 rokoch preto nehovoríme len o jubileu jednej klasiky, ale aj o odkaze, ktorý stále oslovuje nové publikum.