Deti z Podskalky zožali veľký potlesk. Zlepšili si aj dochádzku

Deti z Podskalky sa dostali na javisko, vystupovali v niekoľkých mestách a zažili aj potlesk postojačky. Projekt Divadelná Podskalka prepojil deti z minority a majority vo veku od 6 do 18 rokov. Podľa Zuzany Švecovej z Vihorlatskej knižnice v Humennom mal však aj ďalší cieľ – viesť deti k pravidelnej školskej dochádzke a zodpovednosti.

„Zažili sme aj standing ovation, čo je naozaj niečo, čo ich veľmi motivuje,“ povedala Zuzana Švecová z Vihorlatskej knižnice v Humennom pre Roma Television.

Deti spoločne nacvičili divadelné predstavenie, ktoré uviedli dvakrát v Humennom – v Centre voľného času a Mestskom kultúrnom stredisku. S programom potom vycestovali aj do Sniny, Jarovníc a Košíc.

Najmladší účastníci majú šesť rokov, najstarší osemnásť. Staršie deti pritom nemusia vystupovať iba ako herci. Podľa Švecovej dostávajú aj úlohy koordinátorov a preberajú zodpovednosť za mladších členov skupiny.

Účasť v projekte bola spojená aj so školou. Podmienkou bolo, aby si deti plnili povinnú školskú dochádzku. Práve tu organizátori podľa Švecovej zaznamenali zmenu.

„Viaceré z nich si tú povinnú školskú dochádzku aj zlepšili, čo bolo tiež jedným z našich cieľov, aby sa naučili, že škola je dôležitá, to vzdelávanie je potrebné,“ uviedla Švecová pre Roma Television.

Projekt sa po doterajších vystúpeniach nekončí. Organizátori chcú predstavenie reprízovať aj na ďalších miestach, predovšetkým vo väčších obciach s početnejšou rómskou komunitou.

„Rozhodne s projektom plánujeme pokračovať,“ povedala Švecová. Dodala, že už rokujú s ďalšími miestami, kam by mohli s predstavením prísť.

Popri divadle vznikol v lokalite Podskalka aj projekt Múzy, múry, murály. Jeho výsledkom je veľkoplošné dielo na jednej z bytoviek.

Mural nevznikol iba podľa predstavy výtvarníkov. Predchádzal mu terénny výskum etnologičky Martiny Garašiovej. Deti sa rozprávali so svojimi rodičmi a starými rodičmi, zisťovali príbehy spojené s Podskalkou a hľadali informácie o ľuďoch, ktorí v lokalite vyrastali.

„Tie deti zároveň museli rozprávať so svojimi rodičmi, starými rodičmi, zistiť príbehy, ktoré sú späté s touto lokalitou,“ vysvetlila Švecová pre Roma Television.

Získané príbehy potom dvojica výtvarníkov preniesla do veľkoplošného obrazu. Deti sa tak v oboch projektoch nestali iba divákmi, ale priamo sa zapojili do tvorby a spoznávania vlastnej komunity.