

Prečo umelci postavili v Habeši sochu Marcela,
Ako extrémne horúčavy ovplyvnili program pre deti,
Čo vzniklo počas týždňa spoločnej tvorby,
Ako vyzeralo záverečné stretnutie približne 300 ľudí.
Na dvore vedľa jedného z domov v rómskej osade Habeš v Sečovciach pribudla nezvyčajná socha. Zobrazuje Marcela – chlapca, ktorý sa od roku 2012 pravidelne zapájal do aktivít združenia Art Aktivista. Na plastike stojí na vlastných nohách a kráča. V skutočnosti už pre zdravotné problémy nedokáže samostatne chodiť.
Sochu vytvorili počas ôsmeho ročníka projektu Prázdniny v osade. Týždeň tvorby spojil deti z Habeša s ôsmimi umelcami a umelkyňami z oblasti dizajnu, hudby, výtvarného umenia či performancie. Deti neboli iba účastníkmi pripravených aktivít, ale podieľali sa aj na ich výslednej podobe.
Marcel bol podľa združenia od začiatku projektu prirodzenou súčasťou aktivít v osade a pomáhal pri viacerých realizáciách. V posledných rokoch však prestal na podujatia chodiť. Organizátori to spájajú so zdravotnými problémami a podmienkami extrémnej chudoby.
Tomáš Rafa, Marek Halász a Martin Hrvol preto počas večerného sochárskeho workshopu pripravili jeho figurálnu plastiku. Vychádzali z archívnych záberov zachytávajúcich Marcela od roku 2012. Po týždni ju osadili na dvore pri dome, v ktorom býva. Zámerne ho zobrazili tak, ako si ho pamätajú z minulosti – stojaceho a kráčajúceho.
Tohtoročný workshop sprevádzali vysoké teploty. Deti na horúčavy reagovali aj umelecky. Číslo 42,2 vytvorili vlastnými telami a výsledok zachytil dron. Na plachte s rozmermi deväť krát deväť metrov zároveň vznikala veľkoplošná maľba.
Teplo zasiahlo aj do pripraveného programu. Karate workshop Adama Samuela Marka sa pre podmienky a vek detí zmenil z klasického tréningu na voľnejšiu pohybovú performanciu.
Program neostal pri jednej disciplíne. Alžbeta Gáborová s deťmi vytvorila časopis Mrakos. Objavili sa v ňom kresby, texty, piesne aj recept na marikľu. Deti jednotlivé výtlačky samy skladali, šili a pripravovali ich obálky.
S Dávidom Galovicsom navrhovali graffiti a prenášali ich na väčšie dosky. Dominika Moravčíková a Štefan Szabó zase nahrávali zvuky každodenného života v Habeši, detské hlasy, hudbu a improvizácie. Z nahrávok vznikol album Zumin.
Deti si vyskúšali aj prácu na hrnčiarskom kruhu a ich výrobky následne vypálili v prenosnej keramickej peci.
Týždeň uzavrelo spoločné stretnutie obyvateľov, detí, ich rodín a umelcov. Varilo sa, prezentovali sa vytvorené práce a vystúpili miestne tanečné skupiny. Podľa organizátorov sa na záverečnom podujatí zišlo približne 300 ľudí. Večer pokračoval niekoľkohodinovým bašavelom.