PRÉMIUM
Virtuálna speváčka Lolita Cercelová sa v Rumunsku stala internetovou senzáciou. Jej piesne vytvorené pomocou umelej inteligencie zbierajú milióny pozretí, objavila sa v televízii a jej digitálnu podobu využili aj pri propagácii projektov jedného ministerstva.
Kto je virtuálna speváčka Lolita Cercelová a prečo sa stala virálnou.
Prečo jej úspech pobúril skutočných hudobníkov.
Ako rómski aktivisti a speváci kritizujú stereotypy v jej tvorbe.
Kto stojí za projektom a ako vznikli piesne vytvorené pomocou AI.
Prečo prípad otvára širšiu debatu o umelej inteligencii v hudbe.
Na prvý pohľad ide o nový hudobný fenomén. Za úspechom však nie je živá speváčka, ale postava vytvorená pomocou AI. Práve to vyvolalo v Rumunsku ostrú diskusiu. Časť verejnosti ju obdivuje, skutoční hudobníci hovoria o nespravodlivosti a rómska menšina upozorňuje na rasistické stereotypy.
Lolita Cercelová vystupuje ako zmyselná speváčka s balkánskou estetikou. V jednom z najznámejších videí stojí uplakaná na vlakovom nástupišti, má červené kvetované šaty, veľké kruhové náušnice a spieva o nešťastnej láske. Fiktívna postava sa v texte označuje za vyhnanú cigánku a porovnáva sa so ženou, ktorá má peniaze a kožuchy.
Práve tento obraz vyvolal silnú kritiku. Podľa rómskeho aktivistu Bogdana Burdușela nejde o nevinnú digitálnu zábavu, ale o problém, ktorý súvisí s tým, ako spoločnosť vníma rómske ženy.
„Lolita je veľmi sexualizovaná postava, fantázia nerómskeho muža o tom, ako by mohla vyzerať rómska žena,“ povedal Bogdan Burdușel, rómsky aktivista, pre AFP. Podľa neho ide o prejav „latentného a neriešeného rasizmu“ v rumunskej spoločnosti.
Kriticky sa ozvala aj skutočná rómska speváčka Bianca Mihaiová, ktorá sa zúčastnila populárnej rumunskej speváckej súťaži. Rýchly úspech virtuálnej speváčky označila za nespravodlivý. Sama popri práci IT konzultantky skúša v štúdiu, venuje sa hudbe aj herectvu a svoju kariéru si buduje postupne.
„Snažím sa teraz budovať kariéru a mám pocit, že pre mňa nie je miesto,“ povedala Bianca Mihaiová pre AFP.
Podľa nej texty Lolitiných piesní pracujú s najväčšími klišé. Zároveň upozornila, že ľudia jej často hovoria, že vyzerá ako AI speváčka. Pre skutočnú rómsku umelkyňu je to bolestivé, pretože digitálna postava podľa nej čerpá z rómskej kultúry, ale bez reálneho života, skúsenosti a zodpovednosti.
„Je pekné preberať prvky rómskej kultúry, ale samotných Rómov už nutne radi nemáme. A to bolí,“ uviedla Bianca Mihaiová pre AFP.
Za Lolitou stojí muž, ktorý vystupuje pod menom Tom. Ide o 32-ročného vizuálneho dizajnéra, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity. Tvrdí, že pôvodne nemal v pláne dať svojej postave rómsku identitu. Podľa neho Lolita nepatrí k jednej konkrétnej kultúre, ale má stelesňovať širšiu balkánsku identitu.
„Odráža realitu miliónov ľudí žijúcich na Balkáne. Stelesňuje skôr balkánsku než rómsku identitu,“ vysvetlil Tom pre AFP.
Svoj projekt opísal ako fúziu balkánskej nostalgie a syntetickej budúcnosti. Ľudovú hudbu, ktorú tradične často hrávali Rómovia, si podľa vlastných slov vybral preto, že hovorí priamo a predstavuje akési balkánske blues.
„Nechcel som nikoho uraziť,“ dodal Tom pre AFP.
Autor projektu tvrdí, že texty piesní o láske a každodenných starostiach napísal sám. Hudbu aj videá potom vytváral pomocou promptov a umelej inteligencie. Nečakal, že sa Lolita tak rýchlo rozšíri po internete.
Prípad však presahuje jednu virtuálnu speváčku. V Rumunsku otvoril otázku, či umelá inteligencia nezačína nahrádzať ľudí v kultúrnom priemysle. Skutoční umelci potrebujú čas, skúšky, peniaze, kontakty a publikum. Digitálna postava môže za krátky čas vydať niekoľko skladieb, meniť vzhľad a okamžite reagovať na to, čo ľudia sledujú.
Na problém upozorňuje aj hudobný priemysel. Organizácia IFPI žiada, aby boli skutoční hudobníci spravodlivo odmeňovaní za obsah, ktorý sa vytvára pomocou umelej inteligencie a môže vychádzať z existujúcich hudobných vzorov.
Podľa Grigora Burloiua, lektora interaktívnych technológií na Národnej univerzite divadla a filmu v Bukurešti, je AI veľmi silná práve v tom, že dokáže napodobniť hudobný vkus publika.
„Nikto sa neprebudil a nepovedal si: Tak a dosť, mám rád AI. AI je hlavne o hľadaní najmenšieho spoločného menovateľa,“ povedal Grigore Burloiu pre AFP.
Reakcie fanúšikov sú pritom často nadšené. Na kanáloch Lolity Cercelovej prevažujú pochvaly. Niektorí ju prirovnávajú k rumunskej Amy Winehouseovej, iní píšu, že už chápu, prečo sa ľudia dokážu zamilovať do umelej inteligencie.
Pre kritikov je však podstata inde. Kým digitálna speváčka zbiera pozretia a pozornosť médií, skutoční rómski umelci stále čelia predsudkom. Bianca Mihaiová pripomenula, že počas účasti v speváckej súťaži zažila protirómske nenávistné komentáre aj vyhrážky smrťou na sociálnych sieťach.
Rumunsko má pritom s diskrimináciou Rómov dlhú historickú skúsenosť. Rómovia žili od 14. do 19. storočia v otroctve na veľkej časti územia dnešného Rumunska a Moldavska. Právne boli považovaní za majetok. Aj preto je zobrazovanie rómskej identity v popkultúre citlivou témou.
Lolita Cercelová tak nie je iba virálna AI speváčka. Je to aj príklad toho, ako rýchlo môže umelá inteligencia vytvoriť hviezdu, ktorá získa priestor, pozornosť a peniaze. Zároveň ukazuje, že ak digitálny projekt pracuje s etnickými znakmi, stereotypmi a kultúrnymi symbolmi, nejde už len o technológiu.
Problém nie je iba v tom, že AI dokáže spievať. Oveľa vážnejšia otázka je, kto z takéhoto úspechu profituje, koho obraz sa pritom používa a či skutoční ľudia z komunít, ktoré inšpirujú podobné projekty, opäť nezostávajú bokom.