V štúdiu je ticho, počuť len strojček a hudbu. Klient odchádza s čerstvým tetovaním – jemné holubičky a kríž. Až keď je hotovo, prichádza chvíľa, ktorú Viktória Holubová pozná až príliš dobre: nie každý sa najprv pozerá na jej prácu. Niekedy ľudia riešia aj to, kto je ona.
Viktória pochádza z obce Žalobín pri Vranove nad Topľou a tetovaniu sa venuje takmer desať rokov. Hoci jej rodičia chceli, aby išla na vysokú školu, vybrala si vlastnú cestu. Dnes patrí medzi úspešné tatérky a otvorene hovorí o tom, že talent a vytrvalosť musia často bojovať aj s predsudkami.
Prečo Viktória odmietla „istotu“ školy a vybrala si tetovanie
Aké motívy tetuje najčastejšie a čo pre ňu znamenajú
S akým odmietnutím sa stretla, keď vyšlo najavo, že je Rómka
Prečo dnes hovorí, že práce má dosť, aj keď to nebolo jednoduché
Prečo chce učiť tetovať ďalšie Rómky
Viktória má jasný rukopis. Najčastejšie robí motívy, ktoré majú pre ľudí symboliku, no nevyhýba sa ani tvrdším témam.
„Najčastejšie tetujem nejaké náboženské motívy, jemné línie, má to aj silnejšiu symboliku pre mňa a pre mojcih klientov a ma to aj najviac baví, ale nevadia mi ani tvrdšia symbolika ako sú lebky a to mám aj najradšej, také to dark, sa dá povedať,“ povedala Viktória Holubová, tatérka, pre Roma Television.
Za výsledkami však nebola skratka. Tetovať ju učil otec už v detstve, no doma skôr rátali s tým, že pôjde „školskou“ cestou. Ona to cítila inak.
Viktória študovala vo Vranove nad Topľou, no zároveň cítila, že potrebuje priestor na vlastné vyjadrenie. Tetovanie pre ňu nebolo len práca. Bola to forma umenia a charakter.
„Študovala som propragačnú grafiku vo Vranove. Chceli, aby som šla na výšku, lebo on vo mne videli nejakého intelektuála, ale necítila som to. Cítila som to umenia, že sa potrebujem nejako vyjadriť a ten únik vidím v tom umení. To bolo také prirodzené a od malička ma ťahalo k tomu umeniu, čo je také iné, divoké, také drzé s názorom a tetovanie je presne to, čo som ja,“ povedala tatérka.
Dnes hovorí otvorene: práce má dosť. No ani úspech neznamená, že sa človek vyhne situáciám, ktoré zabolia.
Viktória priznáva, že sa stretla aj s odmietnutím len pre pôvod. Opisuje konkrétnu situáciu, ktorá sa jej vryla do pamäti.
„Stalo sa mi, že tu bola zákazníčka a počula, že mi tu hrá rómska hudba a bola už taká v nepokoji a keď sme sa bavili o tom, že som Rómka, tak normálne odišla a nedokončili sme kerku,“ povedala Viktória Holubová, tatérka, pre Roma Television.
Hovorí však, že ju podobné momenty naučili držať si odstup.
„Keby som mladšia, tak si to beriem osobne, ale už sa mi to stalo viackrát, tak už som sa od toho odosobnila, mám taký pocit,“ povedala Viktória Holubová, tatérka, pre Roma Television.
Viktória verí, že človeka posunie vytrvalosť. Vďaka práci si splnila viacero snov a ďalšie si necháva otvorené. Jeden cieľ však pomenúva jasne: raz chce učiť tetovať aj ďalšie Rómky.
„Moje 12 ročné ja, keby videlo to, čo dnes mám, tak by určite plakalo, ale nechcem skončiť len v tomto priestore. Chcem naučiť Rómky tetovať, lebo si myslím, že to že som Rómka je moja podstata a to že tetujem je len čerešnička na torte, čiže toto by som chcela, ale ja som človek, ktorý neplánuje. Ja som človek, ktorý robí to, čo cíti a verím, že to čo robím teraz, potom chcem predať, chcem mať nejakú tetovaciu školu, tetovací shop niekde mimo Slovenska, ale hovorím, to ešte chce kopu času,“ povedala Viktória Holubová.