Štefan je mladý Róm, ktorý sa našiel v stolárstve. Spolu s manželkou sa odhodlali ísť vlastnou cestou a založili stolársku firmu. V čase, keď vládne internet a moderné technológie, je povzbudivé vidieť ľudí, ktorí sa držia poctivého remesla. V rozhovore prezrádza, čo ho motivovalo, aké prekážky musel prekonať a prečo verí, že sny majú zmysel.
Štefan, pamätáš si ešte moment, keď si prvýkrát chytil do ruky drevo a povedal si – toto je ono?
K drevu som sa dostal už ako chlapec. Na záhrade som si postavil malú chatku – bez plánov, len s klincami, kladivom a detskou fantáziou. Internet vtedy nebol, takže sme trávili čas vonku a užívali si detstvo. Práve vtedy som zistil, že práca so drevom ma skutočne baví.
Kedy si sa rozhodol, že pôjdeš vlastnou cestou a postavíš sa na nohy?
Všetko sa začalo, keď sme sa v roku 1996 presťahovali do Česka. Moji starí rodičia mali dom plný starožitností – nádherný nábytok a porcelán, ktorý vo mne vzbudzoval rešpekt. Už vtedy som si hovoril, že by som chcel vedieť vyrábať a opravovať také krásne veci. Tento sen ma nakoniec priviedol k stolárstvu.
Ako reagovalo tvoje okolie, keď si začal podnikať?
Úprimne, ľutujem, že som sa do toho nepustil skôr. Dlho som váhal, až kým som si v 39 rokoch nepovedal: teraz je ten čas. Najskôr boli ľudia prekvapení, no keď videli výsledky, začali ma podporovať. Dnes mám pri sebe rodinu, priateľov a zákazníkov, ktorí mi veria.
Je niečo, čo ťa najviac ovplyvnilo v živote či podnikaní?
Nikdy nezabudnem na prvé roky v Česku. Prišiel som zo Slovenska, nevedel som česky, nemal som kamarátov a v škole sa mi nedarilo. Vtedy mi starý otec povedal vetu, ktorá ma sprevádza dodnes: „Dokáž všetkým, že si lepší, než si myslia.“
Zažil si niekedy situáciu, keď ti dali pocítiť, že si Róm?
Samozrejme, stalo sa to. Ale vždy si spomeniem na slová starého otca: „To bolo, je a bude.“ Pre mňa to nikdy nebola prekážka. Verím, že keby sme sa všetci rešpektovali, svet by bol oveľa lepší.
Čo by si odkázal ľuďom, ktorí majú sen, ale boja sa urobiť prvý krok?
Sen je začiatok. Ak vás drží aj po rokoch, je to láska – k práci, hudbe alebo čomukoľvek inému. Keď niečo robíte z lásky, výsledok bude vždy dobrý.
Nezáleží na tom, odkiaľ pochádzate. Ja som vyrastal v chudobe, nikto mi neveril. Preto som musel byť vždy o krok vpred, aby som ukázal, že aj ja niečo dokážem. Vzdelanie považujem za základ – nech už robíš čokoľvek, rob to poctivo. Tak som si získal rešpekt aj zákazníkov.
Bol nejaký moment, kedy si si povedal – áno, toto má zmysel?
Pravdupovediac, ani dnes neviem, či idem úplne správnym smerom. S manželkou tvoríme len to, čo naozaj vieme – navrhujeme a vyrábame nábytok pre zákazníkov v Česku aj na Slovensku. Podnikanie je vždy neisté, ale jedno viem: ak sa vaša práca páči ľuďom, nemáte sa čoho báť.
Kam by si chcel firmu posunúť?
Nikdy som neprestal snívať. Mojím cieľom je preraziť aj na nemeckom a rakúskom trhu. Ale najväčšou prioritou sú pre mňa naši stáli zákazníci doma – musíme splniť ich objednávky a udržať kvalitu, na ktorú sú zvyknutí.