Šikanovali ho, dnes je prvým rómskym boxerským šampiónom v Anglicku.

Narodil sa v meste Walsall, pár kilometrov od Birminghamu. Hoci rodičia pochádzajú z Čiech, jeho život aj športová kariéra sa odohrávajú v Anglicku. „Pochádzam z mesta Walsall, čo je pár kilometrov od Birminghamu. Ja som sa tu už narodil, no moji rodičia pochádzajú z Čiech,“ hovorí Miroslav pre Roma Television.

K boxu sa dostal veľmi skoro – už ako osemročný. Nebolo to však kvôli športovým ambíciám, ale kvôli šikane v susedstve. „Boxu sa venujem už od svojich 8 rokov. Nebyť môjho suseda, ktorý ma šikanoval, asi by som s boxom nikdy nezačal,“ priznáva.

Keď bol ešte malý chlapec, opakovane ho šikanoval jeden sused. Keď to povedal otcovi, ten situáciu nezľahčoval. Vzal syna bokom a ukázal mu, ako sa brániť.

„Keď sa to stalo znova, tak som mu to oplatil a môj otec so strýkom, ktorí to videli, ma dali na box. A odvtedy boxujem,“ opisuje Miroslav začiatky v ringu. Ako dvanásťročný už chodil na zápasy a darilo sa mu viac než dobre.

Výraznú úlohu v jeho príbehu zohral aj strýko, ktorý sa kedysi venoval boxu, kým si vážne neporanil rameno. Otec a strýko Miroslava zobrali do miestneho klubu, kde absolvoval prvé tréningy. Prostredie však nebolo priateľské. „Necítil som sa však príjemne a cítil som zo strany iných, že ma nemajú radi. Mysleli si, že som Pakistanec,“ spomína.

Hoci ako začiatočník patril k šikovným, často ho sparovali s ľuďmi, ktorí si na tréning prišli len vybiť zlosť. „Ako začiatočník som bol dobrý, ale vždy ma na tréningu sparovali s niekým, kto si prišiel len vybiť zlosť a doslova ma tam mlátili. Cítil som to pri každom tréningu.“

Otec sa na to nemohol pozerať. Z klubu ho vzal a našiel mu iné miesto, kde dostal šancu ukázať, čo v ňom je. „Keď to videl môj otec, vzal ma odtiaľ a našiel mi klub, v ktorom boxujem doteraz,“ hovorí Miroslav. Tento krok bol zlomový – nielen pre jeho športovú kariéru, ale aj pre sebavedomie.

Dnes je Miroslav dvojnásobným International Boxcup Champion a držiteľom titulu Midland Champion vo svojej váhe. V Anglicku sa tak zapísal do histórie rómskeho športu. „Som dvojnásobný International Boxcup Champion a tiež Midland Champion vo svojej váhe. Som prvý Róm v Anglicku, ktorý získal tieto tituly a som na ne veľmi hrdý,“ zdôrazňuje.

Za sebou má 24 zápasov, z ktorých prehral iba dva. „Tieto úspechy znamenajú pre mňa veľmi veľa. Z 24 zápasov som prehral 2. A pre mňa najväčší úspech je, že som prvý Róm v Anglicku, ktorý tieto tituly získal,“ dodáva.

Pre rómsku komunitu v Anglicku aj v celej Európe je Miroslav dôkazom, že aj napriek predsudkom sa dá presadiť v náročnom športe, akým je box.

Silným pilierom jeho kariéry je rodina. Rodičia ho nielen podporujú, ale aktívne mu pomáhajú zvládať náročný režim tréningov a zápasov. „Moja rodina ma veľmi podporuje. Stoja pri mne a pomáhajú mi, aby som stíhal všetko, pretože vedia, že box je pre mňa všetko,“ hovorí Miroslav.

Keď sa dá, chodia s ním na zápasy, fandia mu a dodávajú mu energiu. „Chodia so mnou, keď sa dá, na zápasy a stoja tam a kričia. Sú na mňa hrdí a ich podpora je pre mňa dôležitá.“ Najťažšie sú pre neho momenty, keď musí ísť boxovať ďaleko a rodina s ním ísť nemôže. „Je pre mňa veľmi ťažké, keď musím ísť niekde ďaleko na zápas. Vtedy chodím len s trénerom a chýba mi rodina,“ priznáva.

Kľúčovou osobou v jeho športovom živote je tréner Hamza Udin. Práve v jeho klube Miroslav prvýkrát zažil pocit, že je vítaný. „Keď som vstúpil do jeho klubu, cítil som sa ako doma. A nikdy mi nedal pocítiť, že tam nepatrím, ako to bolo v prvom klube,“ opisuje.

Tréner v ňom od začiatku videl potenciál, ale aj chlapca, ktorý potrebuje podporu, nie ponižovanie. „On mi dal práve pocit, že ak budem na sebe makať, tak dokážem všetko. Prijal ma do klubu nielen ako tréner, ale aj ako otec. Sám hovorí, že okrem svojich synov má ešte za syna aj mňa,“ hovorí Miroslav.

Trénera považuje za svoj veľký vzor – nielen po profesionálnej stránke, ale aj po ľudskej. Popri ňom rád sleduje aj štýl legendárneho Naseema Hameda, ktorého boxerská technika a sebavedomie ho inšpirujú.

Miroslav sa nechce zastaviť pri amatérskych tituloch. Má jasne nastavené športové ciele. „Keď dovŕšim 18 rokov a vyhrám pár zápasov, chcel by som podpísať kontrakt s Eddie Hearn a boxovať pre Matchroom,“ opisuje svoje plány.

Najbližším míľnikom je pre neho Katar. „Momentálne je mojím cieľom Katar. Ak sa mi podarí, tak v apríli by som mohol boxovať v Katare,“ hovorí odhodlane.

Jeho finálny cieľ je však ešte ambicióznejší: „Chcem byť majstrom sveta!“

Príbeh Miroslava z Walsallu ukazuje, že šikana nemusí človeka zlomiť. Naopak, môže sa stať impulzom k tomu, aby si vybudoval kariéru a stal sa vzorom pre ďalších mladých Rómov – doma aj v zahraničí.