Rómski ženíchovia po svadbe čakajú. Slovensko ich nevidí ako manželov

Po 22 rokoch spoločného života si povedali áno. Najprv vo Viedni, kde ich manželstvo mohlo byť právne uzavreté, potom aj doma na Slovensku, pred rodinou, priateľmi a kňazom neregistrovanej cirkvi. Dvaja rómski ženíchovia nechceli zo svojej svadby urobiť politický odkaz ani provokáciu. Chceli prežiť deň, ktorý pre mnohé páry znamená prirodzený krok po rokoch spoločného života.

Ich príbeh je však na Slovensku citlivejší. Nie preto, že by ich okolie odmietlo. Práve naopak. Podľa jedného zo ženíchov ich rodina aj komunita prijali pokojne a s rešpektom. Citlivé je najmä to, že manželstvo, ktoré uzavreli v Rakúsku, na Slovensku zatiaľ nemá rovnaké postavenie, aké majú manželstvá muža a ženy.

Vo Viedni sa zosobášili 22. apríla v kruhu najbližších. Po návrate na Slovensko podali žiadosť na matrike vo Veľkom Krtíši. Teraz čakajú, či bude ich manželstvo zapísané cez osobitnú matriku v Bratislave.

„Nejde nám iba o slovo manželstvo. Ide o práva, ktoré s tým súvisia,“ povedal jeden zo ženíchov, Ondrej Radič, pre Roma Television.

Ondrej hovorí najmä o situáciách, ktoré väčšina manželov rieši automaticky. Dedenie, zdravotná dokumentácia, informácie v nemocnici, rozhodovanie v krízovej chvíli alebo právna istota v prípade, že sa jednému z partnerov niečo stane. Podľa neho pár po rokoch spoločného života nechce výhody navyše. Chce, aby štát videl ich vzťah tak, ako ho už dávno vníma ich okolie.

„Keď sa niečo stane, nechceme byť pred úradmi len kamaráti,“ vysvetlil Ondrej Radič.

Doma na Slovensku si pripravili aj veľkú svadbu. Cirkevný obrad mali v Lučenci, v synagóge. Viedol ho kňaz českej starokatolíckej cirkvi. Podľa jeho slov mal obrad duchovný význam, hoci na Slovensku nemá rovnaký právny účinok ako civilné manželstvo. Pre nich však išlo o dôležitý moment. Chceli si sľub zopakovať aj pred ľuďmi, ktorí sú súčasťou ich života.

„On nás zapísal do cirkevnej matriky, ale na Slovensku to neplatí. Pre nás to však bolo spojenie pred Bohom,“ vysvetlil Ondrej Radič pre Roma Television.

Na svadbe bolo približne 190 hostí. Rodina, známi, priatelia a ľudia z okolia. Obrad trval viac ako hodinu a bol spojený aj s omšou. Spievali im príbuzní. Po obrade pokračovala oslava v kultúrnom dome v Biskupiciach pri Fiľakove.

Nechýbalo nič z toho, čo patrí ku klasickej svadbe. Príchod v limuzíne, privítanie, rozbitie taniera, prvý tanec, príhovory, živá hudba, DJ, veľká svadobná torta, prskavky aj polnočná vykrúcanka. Ondrej opisuje svadbu ako deň, ktorý bol v podstate rovnaký ako mnohé iné oslavy v rodinách.

„Bola to klasická svadba, ako všade,“ uviedol Ondrej Radič v rozhovore pre Roma Television.

Práve v tejto vete je veľká časť ich príbehu. Nechceli škandál. Nechceli deliť ľudí. Nechceli sa odlišovať za každú cenu. Chceli svadbu, na ktorej sa stretne rodina, zaznie hudba, ľudia sa zabavia a mladomanželom zaželajú dobrý život.

Dôležité je aj to, ako ich prijalo okolie. Podľa Ondreja sa nestretli s odmietnutím, ktoré by ich zlomilo alebo odradilo.

„My sme nemali žiadny problém. My sme vlastne tuto v komunite prijatí veľmi dobre. Aj medzi maďarskou, aj medzi rómskou komunitou. My sme veľmi dobre prijatí,“ povedal Ondrej.

Aj po zverejnení záberov zo svadby podľa neho neprišla vlna nenávisti. Hovorí, že reakcie boli pokojné a priaznivé. Aj preto je pre nich dôležité, aby sa o ich príbehu písalo s rešpektom. Nechcú, aby sa z ich manželstva stala zbraň v rukách ľudí, ktorí si z citlivých tém robia konflikt.

V rozhovore sa Ondrej viackrát vrátil k tomu, že ich žiadosť nie je namierená proti nikomu. Nehovoria, že každý musí ich život chápať rovnako. Žiadajú však, aby štát v praktických situáciách neprehliadal človeka, s ktorým niekto prežil desaťročia.

„Je to preto, aby nešlo len o status, že manželstvo. Ide o práva, ktoré sú k tomu pridružené. Dedenie, nahliadanie do zdravotnej dokumentácie, informácie, keď sa niečo stane, vyživovacia povinnosť jedného voči druhému. Všetky práva, ktoré majú manželia zo zákona,“ vysvetlil Ondrej Radič.

Na Slovensku je téma manželstiev párov rovnakého pohlavia stále právne aj spoločensky citlivá. Ústava hovorí o manželstve ako o zväzku muža a ženy. Pre páry, ktoré uzavreli manželstvo v zahraničí, to v praxi znamená neistotu. Práve tú teraz zažíva aj táto dvojica.

„Čo sa týka lekárov, zatiaľ problém nebol. Tí, ktorí nás poznajú, vedia, že spolu žijeme, a informácie nám dajú. Lenže nikdy nevieš, čo sa môže stať. Keď nie sme uznaní ako manželia, pred úradmi môžeme byť stále len kamaráti,“ dodal Ondrej Radič v rozhovore pre Roma Television.

Ich príbeh však nie je iba o zákone. Je aj o rodine, prijatí a obyčajnom strachu z toho, čo sa stane, keď príde choroba, úraz alebo úradné rozhodnutie. Po 22 rokoch spoločného života nechcú vysvetľovať, či k sebe patria. Chcú, aby to v rozhodujúcich chvíľach platilo aj pred štátom.