Ján Mitač zo Zámutova mal jasný cieľ. Každé zarobené euro odkladal preto, aby svojej rodine postavil vlastný dom. Dnes svojpomocne buduje bývanie, ktoré má byť pre neho, manželku a synov novým začiatkom.
Prečo sa Ján Mitač zo Zámutova rozhodol postaviť vlastný dom.
Koľko môže výstavba dvojposchodového domu stáť.
Ako rodine pomáha práca v zahraničí a dlhoročné šetrenie.
Prečo samospráva hovorí o pozitívnom príklade pre ďalšie obce.
Ako rómske rodiny v Zámutove odmietajú stereotypy o bývaní a práci.
V obci žije celý život. Pred niekoľkými rokmi sa rozhodol, že nechce zostať iba pri plánoch. Kúpil pozemok a pustil sa do výstavby dvojposchodového domu.
„Mám dvoch synov, tak sme potrebovali väčšie bývanie. Minulý rok sme odkúpili pozemok a začali sme stavať a tento rok ho budeme dokončovať,“ povedal Ján Mitač, obyvateľ obce Zámutov, pre Roma Television.
Dom si nestavia z peňazí, ktoré by prišli ľahko. Ján Mitač dlhé roky pracuje v zahraničí. Na Slovensku mal problém nájsť si stabilnú a dobre platenú prácu. Preto odišiel za zárobkom mimo krajiny. Rovnako pracuje aj jeho manželka a deti.
Podľa neho je výstavba domu veľká finančná záťaž. Náklady odhaduje približne na 200-tisíc eur. Rodina zatiaľ stavbu financuje z úspor, no nevylučuje ani hypotéku.
„Pracujeme odmala. Ja aj manželka robíme v zahraničí, deti pracujú tiež a sporíme ďalej na ten dom,“ vysvetlil Ján Mitač.
Na otázku, či by sa bez práce k vlastnému domu dostal, odpovedal jasne. „Určite, že bez práce by sme to nedokázali,“ dodal Ján Mitač, obyvateľ obce Zámutov, pre Roma Television.
Podľa samosprávy nie je jeho príbeh v Zámutove ojedinelý. V obci žijú desiatky rómskych rodín, ktoré si postupne budujú vlastné domy. Starostka Jozefína Tomášová hovorí, že príprava bývania pre deti je tam dlhoročnou tradíciou.
„Keď je aj viacčlenná rodina a vidia, že mám syna, dcéru, tak už dopredu im pripravujú budúcnosť, že im kupujú pozemky a stavajú pre nich domy,“ uviedla Jozefína Tomášová, starostka obce Zámutov, pre Roma Television.
Obec podľa nej rodinám pomáha najmä pri príprave územia, dokumentácie a infraštruktúry. Samospráva vykúpila pozemky, zlegalizovala ich, dala zamerať geodetom, rozdelila parcely a pripravila cesty.
„Vykúpili sme pozemky, zlegalizovali ich, geodetom zamerali, rozdelili, pripravili cesty a infraštruktúru a oni už postupne si môžu stavať,“ vysvetlila J. Tomášová.
Príklad zo Zámutova ukazuje inú realitu, než aká sa často spája s bývaním Rómov na Slovensku. Domy nestoja na cudzích pozemkoch ani v nelegálnej osade. Rodiny si pozemky kupujú, riešia potrebné povolenia a investujú do bývania vlastné peniaze.
Ján Mitač preto odmieta predsudky, že Rómovia nechcú pracovať alebo nemyslia na budúcnosť. Tvrdí, že mnohé rodiny sa snažia zabezpečiť deťom lepší život, len o takýchto príbehoch sa hovorí menej.
„Keby sme nerozmýšľali, tak by sme nestavali nič a sedeli by sme ako podaktorí,“ dodal Ján Mitač.
Zámutov tak môže byť príkladom aj pre ďalšie obce. Ukazuje, že ak majú ľudia prístup k pozemkom, práci a základnej podpore samosprávy, dokážu si vytvoriť legálne a dôstojné bývanie.