Prečo je nenávisť voči Rómom stále spoločensky prijateľná?

Konferencia s názvom „Protirómsky rasizmus bez masky“ spojila výskumníkov, odborníkov, zástupcov občianskeho sektora aj akademikov. Témou boli predsudky, diskriminácia, online nenávisť, ale aj systémové bariéry, ktoré podľa odborníkov dodnes ovplyvňujú život tisícov Rómov na Slovensku.

Jednou z hlavných tém bola nenávisť v online priestore. Sára Danielová upozornila, že sociálne siete a diskusné fóra sa stali miestom, kde sa stereotypy o Rómoch šíria rýchlo a bez väčších prekážok.

Podľa jej zistení sú Rómovia na internete často vykresľovaní ako problémová skupina, pričom nenávistné komentáre bývajú prezentované ako bežný názor. Mimoriadne nebezpečné je podľa nej to, že algoritmy sociálnych sietí často zvýhodňujú kontroverzný a emotívny obsah, čím sa nenávistné príspevky dostávajú k ešte väčšiemu počtu ľudí.

Danielová upozornila, že dlhodobé vystavovanie sa takémuto obsahu vedie k upevňovaniu predsudkov a prehlbovaniu sociálneho vylúčenia rómskej komunity.

Veľkú pozornosť vzbudila aj prednáška sociálnej psychologičky Xenie Daniely Poslon. Tá upozornila, že protirómsky rasizmus patrí medzi najrozšírenejšie formy predsudkov v Európe.

„Protirómsky rasizmus býva označovaný aj ako posledný akceptovateľný predsudok,“ vysvetlila psychologička počas konferencie.

Podľa prezentovaných dát veľká časť spoločnosti stále považuje negatívne vyjadrenia na adresu Rómov za prijateľné. Odborníčka upozornila, že práve spoločenská tolerancia voči nenávistným prejavom vytvára prostredie, v ktorom sa diskriminácia môže ďalej rozvíjať.

Ďalšou témou bola pozícia vzdelaných Rómov vo verejnom priestore. Stanislav Daniel upozornil na fenomén, ktorý označil ako „pasca autenticity“.

Podľa neho sa mnohí úspešní Rómovia stretávajú s tým, že sú označovaní za ľudí, ktorí sa údajne vzdialili od svojej komunity. Na druhej strane Rómovia zo sociálne vylúčených komunít bývajú považovaní za nekompetentných hovoriť o vlastných skúsenostiach.

Výsledkom je situácia, v ktorej sú rómske hlasy často spochybňované bez ohľadu na ich skúsenosti či vzdelanie.

„Potrebujeme viac priestoru pre autentické rómske hlasy v médiách, politike aj akademickom prostredí,“ zdôraznil Daniel.

Ivan Rác vo svojom vystúpení pripomenul, že rasovo motivované násilie na Slovensku nie je novým javom. Pripomenul útoky neonacistov z 90. rokov a porovnal ich so súčasnými formami nenávisti.

Podľa neho sa síce zmenili nástroje, no podstata zostáva rovnaká. Kým v minulosti išlo najmä o fyzické útoky, dnes sa nenávisť čoraz viac presúva do online priestoru. Sociálne siete, diskusie a extrémistický obsah šírený internetom podľa odborníkov vytvárajú prostredie, ktoré môže podporovať ďalšiu radikalizáciu spoločnosti.

Jedným z najsilnejších odkazov konferencie bolo upozornenie, že diskriminácia sa neprejavuje iba v správaní jednotlivcov.

Kamila Gunišová predstavila protirómsky rasizmus ako systémový problém, ktorý ovplyvňuje prístup k bývaniu, vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti či spravodlivosti.

Podľa nej môžu mať negatívny dopad aj rozhodnutia, ktoré sa na prvý pohľad zdajú neutrálne.

„Samotná ochrana pred diskrimináciou nestačí, pokiaľ nedochádza k systémovým zmenám, ktoré odstraňujú príčiny nerovností,“ vysvetlila Gunišová.

Účastníci konferencie sa zhodli, že boj proti protirómskému rasizmu si vyžaduje viac než len odsúdenie nenávistných prejavov.

Medzi hlavné odporúčania zaradili:

• dôsledný boj proti nenávisti na internete,

• podporu kritického myslenia a vzdelávania,

• väčší priestor pre rómske hlasy vo verejnej debate,

• zmeny vo verejných politikách,

• posilňovanie solidarity medzi komunitami.

Kolokvium ukázalo, že protirómsky rasizmus nie je témou, ktorá sa týka iba rómskej komunity. Podľa odborníkov ide o problém celej spoločnosti, pretože ovplyvňuje kvalitu demokracie, rovnosť príležitostí aj dodržiavanie ľudských práv.

Diskusia zároveň ukázala, že zmena je možná len vtedy, ak sa do nej zapoja školy, médiá, verejné inštitúcie aj samotná verejnosť. Práve otvorená debata a ochota pomenovať problémy môžu byť prvým krokom k tomu, aby sa predsudky a nenávisť nestali bežnou súčasťou každodenného života.