O starej mame písala zo srdca. Jesica za príbeh získala prvé miesto

Pätnásťročná Jesica z Varhaňoviec si ešte donedávna písala najmä sama pre seba. Svoj talent nepovažovala za niečo, s čím by mohla uspieť aj pred ostatnými. To sa však zmenilo počas aktivít Rozvojového tímu Varhaňovce.

Jej kreativitu a schopnosť pracovať s príbehom si všimla rozvojová pracovníčka pre mládež Mgr. Martina Balogová. Keď sa objavila možnosť zapojiť sa do súťaže tvorivého písania v rómskom jazyku „Avka sar miri dajori vakerel – Tak ako moja mamička rozprávala“, Jesicu povzbudila, aby to skúsila.

Zo začiatku váhala a neverila si. Postupne však absolvovala päť stretnutí tvorivého písania, počas ktorých pracovala na námete, príbehu aj jazykovej stránke textu v rómskom a slovenskom jazyku. „Jesica na začiatku sama neverila, že by so svojím písaním mohla uspieť. Počas našich aktivít som však videla, že má predstavivosť, vie pracovať s príbehom a má vlastné nápady,“ uviedla Martina Balogová.

Inšpiráciu Jesica našla vo vlastnej rodine. Napísala poviedku „E phuri daj nekhfeder manuš andre miro dživipen“ – „Stará mama – najlepší človek v mojom živote“. Prostredníctvom postavy starej mamy Aranky zachytila rodinné chvíle, odovzdávanie skúseností a tradícií medzi generáciami, ale aj význam rodinnej súdržnosti.

Hlavným posolstvom príbehu je, že najväčším bohatstvom nie sú peniaze, ale čas strávený s blízkymi, láska a dobré rodinné vzťahy. „O starej mame som chcela písať preto, lebo je pre mňa veľmi dôležitá,“ vysvetlila Jesica. Jej prvý výraznejší úspech prišiel už 7. októbra 2025, keď v nultom ročníku slovenskej súťaže získala druhé miesto. Neskôr sa zapojila opäť a 13. mája 2026 postúpila do česko-slovenského finále.

Spoločné finále súťaží Romano suno a Avka sar miri dajori vakerelas sa konalo 25. júna 2026 v Ostrave. Jesica v ňom získala 1. miesto vo svojej vekovej kategórii. „Keď som sa dozvedela, že som získala 1. miesto, bola som šťastná a zároveň prekvapená. Ukázalo mi to, že má zmysel skúsiť aj niečo, na čo si človek zo začiatku netrúfa,“ povedala.

Keďže sa mladí z Rozvojového tímu Varhaňovce nemohli zúčastniť na slávnostnom odovzdávaní v Ostrave, cenu prevzala Mgr. Monika Duždová. Jesice ju následne osobne odovzdala počas letného tábora na Sigorde. Víťazstvo ju motivovalo pokračovať v tvorivom písaní a skúšať ďalšie literárne súťaže. Rozvojový tím ju chce naďalej podporovať pri vzdelávaní, rozvíjaní talentu a ďalších cieľoch. Príbehy, ktoré kedysi zostávali ukryté v jej denníku, tak Jesiku priviedli až k víťazstvu v česko-slovenskom finále.