Ja tých kočovníkov donútim usadiť sa, ale najprv musíme zistiť, koľko ich tu máme, povedala si panovníčka Mária Terézia. A vydala dekrét o povinnej registrácii a súpisoch Rómov. Mal urýchliť ich začlenenie medzi ostatné obyvateľstvo ríše. Uplynulo 252 rokov odvtedy, čo to nariadenie začalo platiť v Uhorsku, a teda aj na území dnešného Slovenska.
Písal sa rok 1768, "matka cisárovná“ a uhorská kráľovná Mária Terézia bola v tom čase už tretí rok vdovou a vládla spolu so synom Jozefom II. Jej otec cisár Karol VI. vyhlásil ešte dekrétom z roku 1721 "Cigánov“ za vyvrheľov spoločnosti a nariadil, aby sa aj na ich ženy vzťahoval trest smrti za tuláctvo. Dcére sa to zrejme nepáčilo – jej sa dokonca nepáčilo ani označenie "Cigáni“ – ale po nástupe na trón roku 1740 si uvedomovala, že musí postupovať pomalými krokmi a veľmi uvážlivo.
Preto jej dekrét, vydaný o deväť rokov neskôr, síce nariaďoval dolapených Rómov vyhosťovať z krajiny, ale ani pri ich opätovnom návrate do podunajskej ríše ešte nepopravovať, ale trestať palicovaním a vypálením biľagu. Až pri ďalšom návrate platila zásada "tretíkrát a dosť“ – nasledoval hrdelný trest. Vykonávanie podobných nariadení bolo však organizačne náročné, vyžadovalo si pravidelné tzv. vizitácie, keď vojsko spolu s miestnym obyvateľstvom prehľadávalo ťažko dostupné oblasti a pátralo po ukrytých Rómoch.
Ďalšie zmiernenie represií priniesol panovníčkin dekrét z roku 1751. Podľa neho sa mali vyhostiť z krajiny a trestať za tuláctvo už len „cudzí“ Rómovia. Zadržaných domácich kočovníkov posielali úrady do ich rodísk, kde sa o nich mali postarať miestne úrady.
Roku 1761 vydala Mária Terézia dekrét, ktorý rušil funkciu vajdu a namiesto označenia „Cigán“ sa zavádzalo iné – "Novosedliak“ (Neubauer) a "Novomaďar“ (Uj – Magyar). Okrem toho nariadenie zakazovalo používať rómsky jazyk. Kočovníci sa mali usadiť medzi ostatnými poddanými, mali podliehať miestnemu richtárovi, prestať bývať v stanoch a stavať si riadne obydlia. Čo tým sledovala cisárovná a uhorská kráľovná v jednej osobe? Isteže, chcela Rómov – Novosedliakov pripútať k pôde a viesť k roľníctvu.
Panovníčka medzitým vydala ďalšie nariadenia, podrobne o nich písal roku 1776 spišský vzdelanec Samuel Augustini ab Hortis, autor prvej známej monografie "o Cigánoch v Uhorsku“ (ab Hortis bol jeho šľachtický prídomok i pseudonym, ktorým podpisoval svoje dielo), ktorú vydal pod názvom Cigáni v Uhorsku. O dnešnom stave, zvláštnych mravoch a spôsobe života, ako aj o ostatných vlastnostiach a danostiach Cigánov v Uhorsku. Nariaďovalo sa im, napríklad, prestať obchodovať s koňmi a jesť uhynuté zvieratá, prispôsobiť sa odevom i správaním ostatnému obyvateľstvu atď.
Dekrét, ktorý začal platiť roku 1768, postavil všetkých Rómov v habsburskej monarchii pod miestnu jurisdikciu, čo znamená asi toľko, že príslušné nariadenia panovníčky a vyhlášky cisárskeho dvora uvádzala v Uhorsku do praxe Kráľovská miestodržiteľská rada so sídlom v Pressburgu či Prešporku, čiže dnešnej Bratislave.