Františka Cinová zo Stropkova prežila trinásť rokov v podmienkach, ktoré by veľa ľudí položili. Spolu s rodinou bývala v murovanom dome pri osade za Jarkom, no život tam sa rokmi stával neznesiteľným.
„Bývala som tam 13 rokov. Hygiena bola veľmi veľkým problémom. Všade recyklácia odpadu, bordel, hnoj a strašný smrad,“ povedala pre Roma Television. „Som veľmi rada, že som sa odtiaľ dostala preč.“
Dom, ktorý pôvodne patril rodine jej svokry, jej neposkytoval ani základné podmienky na to, aby vychovávala svoje štyri deti v zdravej a bezpečnej atmosfére. Dni v osade vyčerpávali, obmedzovali a najmä nedávali nádej na lepší život. Františka však pochopila, že ak chce pre deti viac, musí začať sama od seba.
Pani Františka najskôr nastúpila do práce a každý mesiac si odkladala peniaze. Nebolo to jednoduché – pri štyroch deťoch sú výdavky vysoké. Napriek tomu si stanovila cieľ a išla za ním.
„Mala som dlh voči mestu. Nastupovala som do roboty, poskladala som si peniažky a zaplatila som ten dlh. Potom som si dala žiadosť a chvalabohu, dali mi byt,“ povedala Františka v rozhovore pre Roma Television.
Jej vytrvalosť priniesla výsledok. Dnes žije s rodinou v dvojizbovom nájomnom byte na Mlynskej ulici. Prvýkrát má doma teplo, poriadok, ticho a najmä pocit, že život začína ísť správnym smerom.
„Bývam v dvojizbovom byte a je mi tu dobre,“ hovorí. „Platíme 250 eur. Ja aj manžel pracujeme, takže zvládame to úplne v pohode.“
Prečo to všetko absolvovala? Odpoveď má okamžite. „Motivovali ma hlavne deti. Mám ich štyri a ich zdravie bolo pre mňa najdôležitejšie. Preto som sa rozhodla, že ideme ďalej.“
Františka pritom verí, že podobná zmena je možná aj pre ďalších ľudí z osady. „Keby mali stálu robotu, tak určite. Väčšina si myslím, že prácu má. Je to dosiahnuteľné,“ hovorí. Podľa nej je najdôležitejšie rozhodnutie človeka a ochota odriekať si veci, ktoré sú krátkodobo pohodlné, ale bránia dlhodobej zmene.
Keď rozpráva o svojej ceste, pôsobí pokojne, ale rozhodne. Vie, že si prešla náročnými rokmi, no zároveň nie je na konci. Má ďalší cieľ. „Mám cieľ zabezpečiť si hypotéku a dostať sa aj z tohto bytu do domu. Aby mali moje deti do budúcnosti nejaké zázemie.“
Príbeh Františky Cinovej je dôkazom, že zmena je možná aj tam, kde sa zdá, že niet východiska. Ukazuje, že tvrdá práca, trpezlivosť a pevná vôľa dokážu zlomiť kruh chudoby aj predsudkov. A že cesta z osady k dôstojnému životu nemusí byť sen, ale reálna budúcnosť.