Podľa astronómov je najpravdepodobnejším vysvetlením konjunkcia dvoch planét, Jupitera a Saturna, prípadne Jupitera a Venuše. "Konjunkcia Saturna s Jupiterom nastala v roku sedem pred naším letopočtom trikrát, čo sa nestáva často," povedal pre TASR astronóm Juraj Tóth z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.
Práve rok sedem pred naším letopočtom sa často uvádza ako reálny dátum narodenia Ježiša Krista. Konjunkcie Jupitera so Saturnom nastali v tomto roku podľa výpočtov 29. mája, 30. septembra a 7. decembra.
Hypotézu, že často skloňovaným a vyobrazovaným vianočným úkazom boli planéty, ako prvý vyslovil astronóm Johannes Keppler. Jupiter a Saturn patria k najjasnejším objektom našej oblohy, dosahujú zdanlivú veľkosť v prípade Jupitera až mínus 2,9 magnitúdy (mag), v prípade Saturna do mínus 0,5 mag. Čím je číslo menšie, tým je objekt jasnejší. Najjasnejšia z planét Venuša dosahuje zdanlivú veľkosť mínus 4,9 mag.
"Kométy mali rýchly zdanlivý pohyb na oblohe a symbolizovali niečo nevyspytateľné a premenlivé. Aristoteles ich vďaka vysokej uhlovej rýchlosti priradil k sublunárnej sfére, teda akoby patrili do atmosféry. Popri iných nebeských telesách sa s kométami v tom čase nič božské nespájalo," vysvetlil Tóth.
"Máme z tohto obdobia len biblickú správu o výraznej hviezde, ktorú údajne videli mudrci v perzskej oblasti, kde sa astronómia tešila popularite. Máme tiež nejaké spätné výpočty, podľa ktorých vieme zrekonštruovať pohyby a viditeľnosť planét, respektíve komét v minulosti. A máme k dispozícii archívne záznamy starých civilizácií," doplnil astronóm.
Kométa sa po prvý raz ako symbol objavila nad jasličkami v Betleheme vďaka renesančnému maliarovi. Taliansky umelec Giotto di Bondone (1266 - 1337) zrejme pozoroval v tom čase viditeľnú Halleyho kométu, samozrejme, sa vtedy takto nevolala. Podľa výpočtov mala byť najbližšie k Slnku 25. októbra 1301 a v tomto období musela byť dobre pozorovateľná.