Venezuela sa zo dňa na deň ocitla v centre svetovej krízy. Hlavné mesto Caracas v noci otriasli silné výbuchy, obyvatelia počuli nízko letiace lietadlá a videli požiare. Krátko po útokoch americký prezident Donald Trump potvrdil, že Spojené štáty uskutočnili rozsiahlu operáciu proti Venezuele a tvrdí, že prezident Nicolás Maduro bol spolu s manželkou zadržaný a odvezený z krajiny.
V Caracase a ďalších oblastiach – Miranda, Aragua či La Guaira – hlásili obyvatelia sériu explózií. Výbuchy bolo počuť aj v okolí letiska a prístavu, v časti pri veľkej vojenskej základni v južnom Caracase vypadla elektrina. Na sociálnych sieťach sa šírili zábery požiarov a dymu.
Na útoky reagoval Nicolás Maduro vyhlásením výnimočného stavu v krajine. Vláda označila akciu Spojených štátov za „veľmi vážnu vojenskú agresiu“ a vyzvala Venezuelčanov na mobilizáciu a obranu krajiny.
Americký Federálny úrad pre letectvo (FAA) ešte pred eskaláciou zakázal americkým komerčným letom vstup do venezuelského vzdušného priestoru s odôvodnením, že prebieha vojenská aktivita.
Donald Trump na svojej sociálnej sieti oznámil, že Spojené štáty vykonali „rozsiahly útok“ proti Venezuele. Podľa neho bol Nicolás Maduro spolu s prvou dámou Ciliou Floresovou zajatý a odvedený z krajiny.
Trump tvrdí, že operácia prebehla v spolupráci s americkými orgánmi činnými v trestnom konaní. Podľa zdrojov CBS News Madura mali zadržať príslušníci elitnej jednotky Delta, ktorá sa v minulosti zúčastnila aj na likvidácii vodcu Islamského štátu.
Neskôr Trump v rozhovore pre stanicu Fox News uviedol, že Maduro s manželkou sa nachádzajú na palube americkej vojnovej lode USS Iwo Jima a smerujú do New Yorku, kde majú čeliť trestnému stíhaniu.
Americká ministerka spravodlivosti Pam Bondiová potvrdila, že obaja sú obžalovaní z narkoterorizmu, pašovania kokaínu a držby zbraní s cieľom použiť ich proti Spojeným štátom. Federálny súd v južnom obvode New Yorku má riešiť ich prípad.
Venezuelská vláda odsúdila útok ako „mimoriadne vážnu vojenskú agresiu“ zo strany USA. Minister obrany Vladimir Padrino López nariadil rozmiestnenie ozbrojených síl po celej krajine a potvrdil, že terčom bol aj komplex Fort Tiuna v Caracase. Počty mŕtvych a zranených sa podľa neho ešte spresňujú.
Viceprezidentka Delcy Rodríguezová priznala, že v tejto chvíli nevie, kde sa Maduro nachádza. Od Washingtonu žiada dôkazy, že prezident a prvá dáma sú nažive. Zároveň tvrdí, že americké útoky zabili viacerých predstaviteľov, vojakov a civilistov.
Podľa zdrojov Reuters sa Rodríguezová momentálne nachádza v Rusku, zatiaľ čo jej brat a predseda parlamentu Jorge Rodríguez zostal v Caracase. Tvrdenia Reuters sa napokon ukázali ako nepravdivé. Minister zahraničných vecí Yván Gil vyhlásil, že Maduro je aj napriek svojej neprítomnosti legitímnym prezidentom a USA musia „okamžite obnoviť jeho fyzickú prítomnosť“ vo Venezuele.
Washington dlhodobo obviňuje Madura, že stojí na čele tzv. Kartelu Sĺnk – siete obchodovania s drogami, ktorú USA nedávno zaradili medzi teroristické organizácie. Za informácie vedúce k jeho dolapeniu vypísali odmenu 50 miliónov dolárov.
Minister zahraničných vecí USA Marco Rubio zdôraznil, že podľa Washingtonu Maduro nie je legitímnym prezidentom ani vláda v Caracase legitímnym režimom. Podľa neho ide o narkoteroristickú skupinu, ktorá ovládla krajinu.
Spojené štáty zároveň už mesiace stupňovali tlak na Venezuelu – posilnili vojenskú prítomnosť v Karibiku, obmedzili obchod s venezuelskou ropou a útočili na lode podozrivé z pašovania drog.
Vojenská operácia vyvolala výrazné reakcie v zahraničí.
Rusko útok ostro odsúdilo ako akt ozbrojenej agresie bez opory v medzinárodnom práve. Podľa ruského ministerstva zahraničných vecí ideologická nenávisť nahradila diplomaciu. Moskva pripomína, že Venezuela pre USA nepredstavovala priamu hrozbu a že poriadok vo svete by mal byť založený na práve, nie na sile.
Kolumbijský prezident Gustavo Petro označil útok na Venezuelu za agresiu proti suverenite Latinskej Ameriky, nariadil posilnenie vojenskej prítomnosti na hraniciach a varoval pred humanitárnou krízou.
Venezuela požiadala o zvolanie mimoriadneho zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN, aby sa zaoberala „zločinnou agresiou“ USA.
Európska únia vyzvala všetky strany na zdržanlivosť a pripomenula, že aj pri politickej snahe o zmenu režimu musia byť dodržiavané medzinárodné právo a Charta OSN. Niektoré krajiny EÚ žiadajú deeskaláciu a ponúkajú sprostredkovanie dialógu.
Americké útoky kritizovali aj ďalší spojenci Venezuely vrátane Iránu a Kuby.
Slovenské ministerstvo zahraničných vecí vydalo pre Venezuelu najvyšší – štvrtý stupeň cestovného odporúčania. Občanom odporúča do krajiny necestovať a tým, ktorí tam už sú, radí odísť hneď, ako to situácia umožní.
Rezort diplomacie zároveň vyzýva Slovákov vo Venezuele, aby sa riadili pokynmi bezpečnostných zložiek, počas výnimočného stavu nevychádzali von a v prípade núdze kontaktovali krízové centrum ministerstva.
Premiér Robert Fico označil americkú operáciu za ďalší dôkaz rozkladu povojnového svetového poriadku. Podľa neho sa opäť ukazuje, že veľké štáty používajú vojenskú silu bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN, podobne ako pri vojne v Iraku či inde vo svete.
Fico hovorí, že ako predseda vlády malej krajiny musí takýto postup odmietnuť a je zvedavý, či Európska únia uplatní rovnaký meter pri posudzovaní vojenskej sily USA vo Venezuele aj Ruska na Ukrajine.