PRÉMIUM
Spor o vojnu proti Iránu otvoril ďalšiu veľkú trhlinu medzi Washingtonom a európskymi spojencami. Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že vážne zvažuje vystúpenie Spojených štátov zo Severoatlantickej aliancie. V rozhovore pre britský denník The Telegraph označil NATO za „papierového tigra“ a dal najavo, že Biely dom už časť európskych partnerov nevníma ako spoľahlivých spojencov.
prečo Donald Trump hovorí o odchode USA z NATO,
čo mu prekáža na postoji európskych spojencov,
ako do sporu vstúpil Marco Rubio,
prečo sa na vojnu proti Iránu nevzťahuje článok 5,
čo môže tento konflikt znamenať pre budúcnosť Aliancie.
Trumpova ostrá reakcia prišla po tom, čo sa členské štáty NATO nepridali k Washingtonu vo vojne proti Iránu. Podľa dostupných informácií európske krajiny odmietli splniť americkú požiadavku na vyslanie vojenských lodí s cieľom pomôcť pri opätovnom otvorení strategického Hormuzského prielivu. Práve to sa stalo hlavným bodom konfliktu medzi USA a ich spojencami.
Americký prezident tvrdí, že Spojené štáty stáli pri Európe vždy, keď to bolo potrebné, no teraz sa rovnaká podpora nevrátila späť. V rozhovore naznačil, že tento postoj považuje za skúšku dôveryhodnosti Aliancie. Jeho vyjadrenia patria medzi doteraz najtvrdšie odkazy smerom k NATO od začiatku napätia okolo iránskeho konfliktu.
Do sporu sa zapojil aj americký minister zahraničných vecí Marco Rubio. Ten kritizoval spojencov za to, že USA podľa neho neumožnili využívať svoje vojenské základne pri operáciách proti Iránu. Rubio vyhlásil, že po vojne bude musieť Washington členstvo v NATO „prehodnotiť“. Aj z jeho slov je zrejmé, že nejde len o jednorazový výrok prezidenta, ale o širší tlak americkej administratívy na Alianciu.
Trump zároveň avizoval televízny prejav k vojne proti Iránu. Podľa agentúry AP aj ďalších médií tvrdí, že cieľom USA je zabrániť Teheránu získať jadrové zbrane a konflikt by sa podľa neho mohol skončiť v horizonte niekoľkých týždňov. Európski spojenci však dávajú najavo, že sa do tejto vojny nechcú zapojiť a uprednostňujú vlastné bezpečnostné a politické záujmy.
Napätie okolo Trumpových požiadaviek znovu otvorilo aj otázku článku 5 Severoatlantickej zmluvy. Ten hovorí o kolektívnej obrane v prípade, ak je napadnutý niektorý členský štát NATO. V prípade vojny proti Iránu však podľa dostupných informácií nejde o situáciu, na ktorú by sa článok 5 automaticky vzťahoval. Aj preto viaceré európske krajiny odmietajú argument, že by mali byť do konfliktu vtiahnuté povinne.
Pre NATO je to ďalší vážny test jednoty. Na jednej strane stojí Washington, ktorý žiada lojalitu a vojenskú podporu. Na druhej strane sú európske štáty, ktoré odmietajú niesť dôsledky konfliktu, ktorý nepovažujú za spoločnú obrannú operáciu. Trumpove slová tak neútočia len na konkrétnych partnerov, ale aj na samotný základ fungovania Aliancie.
Najväčší problém je, že tento spor prichádza v čase, keď NATO čelí tlaku z viacerých strán naraz. Vojna na Ukrajine, neistota na Blízkom východe a rastúce napätie medzi USA a Európou vytvárajú kombináciu, ktorá môže zmeniť budúcnosť transatlantických vzťahov. Ak by Washington svoju hrozbu posunul od slov k činom, išlo by o jeden z najvážnejších otrasov v dejinách Aliancie.