Čo je Parížska deklarácia a kedy sa má spustiť
Ako má fungovať kontrola prímeria pod vedením USA
Prečo vzniká špeciálna komisia na riešenie porušení
Čo majú robiť mnohonárodné sily „na zemi, na mori a vo vzduchu“
Čo sľubujú spojenci Ukrajine, ak by Rusko zaútočilo znova
V Elyzejskom paláci v Paríži sa 6. januára 2026 stretli lídri tzv. koalície ochotných spolu s Ukrajinou a zástupcami Spojených štátov. Cieľ bol jasný: pripraviť systém bezpečnostných záruk, ktoré by sa aktivovali v momente, keď by vstúpilo do platnosti prípadné prímerie s Ruskom.
V Parížskej deklarácii sa uvádza, že krajiny koalície sú pripravené zaviazať sa k „politicky a právne záväzným“ garanciám. Tie majú doplniť už existujúce bilaterálne bezpečnostné dohody a spustiť sa až po tom, čo bude prímerie reálne platiť.
Kľúčovým bodom je mechanizmus monitorovania a overovania prímeria pod vedením USA. Deklarácia hovorí o nepretržitom a spoľahlivom systéme kontroly, do ktorého majú prispievať aj členovia koalície. Zároveň má vzniknúť špeciálna komisia, ktorá bude riešiť porušenia, určovať zodpovednosť a navrhovať nápravu.
Ďalším pilierom je mnohonárodná sila pre Ukrajinu zložená z príspevkov „ochotných“ štátov. Podľa deklarácie sa pripravujú uisťovacie opatrenia „vo vzduchu, na mori a na súši“ a majú byť nasadené na žiadosť Ukrajiny až po dôveryhodnom zastavení bojov. Vedenie má byť európske, s účasťou aj neeurópskych krajín a s navrhovanou podporou USA.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron zároveň naznačil, že Francúzsko by po prímerí mohlo vyslať na Ukrajinu „niekoľko tisíc“ vojakov – podľa jeho slov nie do boja, ale na dohľad nad prímerím a posilnenie istoty Ukrajiny.
Koalícia potvrdila aj pokračovanie vojenskej podpory Ukrajiny: dlhodobé obranné balíky, podpora financovania nákupu zbraní, spolupráca pri financovaní armády a aj prístup k skladom, ktoré by vedeli rýchlo doplniť pomoc v prípade ďalšieho útoku. Cieľ je udržať ukrajinské ozbrojené sily ako „prvú líniu obrany a odstrašenia“.
Deklarácia hovorí aj o dokončení záväzných záväzkov na podporu Ukrajiny pri budúcom ozbrojenom útoku Ruska. Vymenúva sa vojenská, spravodajská a logistická podpora, diplomatické iniciatívy a prijatie dodatočných sankcií.
Na parížskom summite sa zúčastnili aj americkí vyslanci Steve Witkoff a Jared Kushner. Podľa Reuters Witkoff po rokovaní vyhlásil: „Trump pevne stojí za bezpečnostnými protokolmi,“ pričom ich označil za odstrašujúce aj obranné.
Hoci spojenci hovoria o posune, podľa Reuters nie je jasné, či by Rusko akceptovalo dohodu, ktorá ráta s takýmito zárukami a prípadnou prítomnosťou síl na Ukrajine.