OSN zlyhala, Trump tlačí na Irán a Hormuz drží celý svet v šachu

Kuvajt a Bahrajn vyzvali ľudí na opatrnosť, obmedzili pohyb a prijali mimoriadne preventívne kroky. Dôvodom je vypršanie ultimáta amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý dal Iránu termín do utorka 20.00 h východoamerického času, teda do stredy 02.00 h SELČ, aby otvoril Hormuzský prieliv a pristúpil na dohodu so Spojenými štátmi. V opačnom prípade pohrozil tvrdou reakciou. Biely dom zároveň odkázal, že iba prezident vie, čo bude nasledovať. 

Napätie v regióne sa okamžite premietlo do konkrétnych krokov. Kuvajtské ministerstvo vnútra oznámilo, že obyvatelia majú od polnoci do rána zostať doma, ak to nie je nevyhnutné. V Bahrajne dostali americkí vládni zamestnanci pokyn ukryť sa v bezpečných budovách a držať sa ďalej od okien. Bahrajn zároveň avizoval dočasné pozastavenie prevádzky v hlavnom prístave. Podľa správ z regiónu varovania vydali aj ďalšie štáty a niektoré európske krajiny vyzvali svojich občanov v oblasti, aby zvážili odchod. 

Dôležitý zlom nastal aj v Bezpečnostnej rade OSN. Rusko a Čína v utorok vetovali návrh rezolúcie, ktorej cieľom bolo riešiť situáciu v Hormuzskom prielive a podporiť jeho znovuotvorenie. Podľa dostupných informácií návrh podporilo 11 členov rady, zatiaľ čo Pakistan a Kolumbia sa zdržali. Agentúrne zdroje zároveň uvádzajú, že text bol pred hlasovaním viackrát oslabený, aby Moskva a Peking aspoň nehlasovali proti. Napriek tomu rezolúcia neprešla. 

Podľa agentúry AP stál za návrhom Bahrajn s podporou Spojených štátov. Pôvodné znenie bolo výrazne tvrdšie a rátalo aj s formuláciami, ktoré v diplomatickej praxi môžu otvárať priestor na použitie sily. Neskoršia verzia bola zmiernená a viac sa sústredila na obrannú koordináciu štátov pri ochrane lodnej dopravy. Ani to však nestačilo. Rusko a Čína tvrdili, že text je jednostranný a nezohľadňuje širší pôvod krízy ani hrozby, ktoré voči Iránu zazneli z Washingtonu.  

Hormuzský prieliv má pritom zásadný význam pre svetovú ekonomiku. Cez tento námorný koridor prechádza približne pätina svetových dodávok ropy. Každé obmedzenie pohybu lodí preto okamžite zvyšuje nervozitu na trhoch a tlačí hore ceny energií. Práve preto má spor medzi Washingtonom, Teheránom a štátmi Perzského zálivu dôsledky ďaleko za hranicami regiónu.  

Do celého obrazu zapadá aj doplňujúca informácia o tom, že Irán mal prerušiť všetky diplomatické a nepriame komunikačné kanály so Spojenými štátmi. Dôvera medzi oboma stranami je na bode mrazu a Washington aj Teherán v posledných hodinách volia mimoriadne ostrý jazyk. 

Biely dom medzičasom odmietol aj tvrdenia, že viceprezident J. D. Vance naznačil možnosť jadrového útoku na Irán. Spor sa rozprúdil po jeho vyjadreniach v Budapešti, kde hovoril o prostriedkoch, ktoré USA zatiaľ nepoužili.

Hovorkyňa Karoline Leavittová následne zdôraznila, že ďalší postup pozná iba prezident Trump. To znamená, že región čaká na rozhodnutie Washingtonu bez jasnej odpovede, čo príde po vypršaní ultimáta. Blízky východ je tak v jednej z najnapätejších chvíľ posledných dní.