Magyar po výhre pritvrdil: prezident má odísť a chystá veľké čistenie

Péter Magyar po volebnom víťazstve nevystúpil ako zmierlivý politik, ktorý chce len pokojne prevziať moc. Naopak, v prejave dal jasne najavo, že po nástupe do čela vlády plánuje tvrdé personálne aj systémové zmeny. Hovoril o odchode ľudí spätých s doterajším režimom, o obnove demokratických inštitúcií aj o tom, že Maďarsko sa má znovu pevne prihlásiť k Európe.

Líder Tiszy označil výsledok volieb za historický mandát. Tvrdí, že voliči nedali jeho strane len právo vládnuť, ale aj silu urobiť rýchly a hlboký rez v štáte. „Spoločne sme zvrhli Orbánov režim, spoločne sme oslobodili Maďarsko,“ vyhlásil Péter Magyar vo víťaznom prejave. Z jeho slov bolo zrejmé, že nechce byť iba novým premiérom, ale politikom, ktorý uzavrie celé jedno obdobie maďarskej politiky.

Najtvrdšie slová zazneli pri témach moci a zodpovednosti. Magyar vyzval odchádzajúceho premiéra Viktora Orbána, aby už počas prechodného obdobia neprijímal rozhodnutia, ktoré by zväzovali ruky novej vláde. Ešte ostrejší bol voči hlave štátu. Prezidenta republiky verejne vyzval, aby ho bezodkladne poveril zostavením vlády a následne odišiel z funkcie. Podľa Magyara by mal odísť „s takou dôstojnosťou, aká mu zostala“.

Tým sa však jeho zoznam neskončil. V prejave priamo pomenoval aj ďalších vysokých predstaviteľov štátu, ktorí by podľa neho mali opustiť svoje posty. Hovoril o predsedovi Kúrie, predsedovi Národného úradu pre súdnictvo, generálnom prokurátorovi, predsedovi Ústavného súdu, šéfovi Najvyššieho kontrolného úradu, predsedovi Protimonopolného úradu aj o vedení mediálneho úradu. Odkaz bol tvrdý a jednoznačný: „Odíďte, nečakajte, kým ich pošleme preč, pretože ich pošleme preč,“ uviedol Péter Magyar.

Práve táto časť prejavu ukazuje, čo chce po nástupe robiť ako prvé. Nejde len o výmenu vlády, ale o zásah do kľúčových inštitúcií, ktoré podľa neho počas Orbánovej éry stratili nezávislosť. Magyar tvrdí, že s dvojtretinovou väčšinou obnoví systém bŕzd a protiváh, zaručí demokratické fungovanie štátu a pripojí Maďarsko k Európskej prokuratúre. To je dôležitý signál najmä smerom k Bruselu, pretože otázka právneho štátu bola jedným z najväčších sporov medzi Budapešťou a Európskou úniou.

Silno znela aj téma trestnej zodpovednosti. Magyar opakovane zdôraznil, že krajina už nemá byť „krajinou bez následkov“. Ľudia, ktorí podľa neho štát okrádali, podnecovali nenávisť alebo zradili krajinu, sa budú musieť zodpovedať. Ohlásil aj vznik nového Národného úradu pre vymáhanie a ochranu majetku, kde majú pracovať najlepší právnici a vyšetrovatelia. Tým dal najavo, že po nástupe nebude chcieť len politicky vládnuť, ale aj otvárať staré kauzy.

Vo svojom vystúpení sa zároveň snažil pôsobiť ako líder celej krajiny, nielen vlastného tábora. Zdôraznil, že chce byť premiérom všetkých Maďarov vrátane voličov Fideszu. Hovoril o zmierení, no zároveň jasne oddelil zmierenie s občanmi od účtovania s vinníkmi. Inými slovami, voči spoločnosti ponúkol zmierlivejší tón, voči predstaviteľom starého systému nie.

Dôležitá bola aj zahraničnopolitická časť prejavu. Magyar povedal, že Maďarsko sa má znovu stať silným spojencom v Európskej únii aj NATO. Oznámil, že jeho prvá cesta povedie do Poľska, druhá do Viedne a tretia do Bruselu, odkiaľ chce priniesť domov peniaze z EÚ. Hovoril aj o obnove spolupráce v rámci Vyšehradskej štvorky a o potrebe napraviť poškodené vzťahy so spojencami.

Práve tu zazneli aj slová, ktoré možno čítať širšie v regionálnom kontexte. Magyar vyhlásil, že treba „urovnať spory s našimi susedmi“, „zaceliť rany“ a „zahojit historické rany“. Nepovedal síce priamo Slovensko, no v stredoeurópskom priestore ide o citlivý odkaz. Môže sa týkať starých politických konfliktov, napätia v regióne aj tém, ktoré sa roky vracajú vo vzťahoch medzi susednými štátmi. Ak bude chcieť nová vláda naozaj otvoriť otázku zmierenia, dotknúť sa to môže aj vzťahov so Slovenskom.