Auschwitz pred 81 rokmi oslobodili. Spomienka na obete holokaustu.

Dnes si svet pripomína 81. výročie oslobodenia nacistického vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau, ktorý sa stal najtragickejším symbolom holokaustu. 27. januára 1945 vstúpili do tábora jednotky Červenej armády a našli tam viac než 8 000 vyčerpaných, zúbožených väzňov, ktorí prežili systematické vyvražďovanie.

Auschwitz-Birkenau, ležiaci pri poľskom meste Osvienčim, bol najväčším nacistickým koncentračným a vyhladzovacím táborom. Nacisti ho založili v roku 1940 pôvodne ako tábor pre politických väzňov a vojnových zajatcov. Postupne ho však rozšírili na rozsiahly komplex určený na masové vraždenie, predovšetkým Židov z celej Európy.

Prvé použitie plynu cyklón B zaznamenali v tábore 3. septembra 1941, keď nacisti v plynovej komore zavraždili 600 sovietskych vojnových zajatcov a 250 ďalších väzňov. Odvtedy sa plynové komory stali nástrojom priemyselného zabíjania.

Medzi obeťami Auschwitzu boli aj tisíce Židov zo Slovenska. Prvý transport – tisíc mladých židovských dievčat a žien – vyrazil z Popradu 25. marca 1942. Len v tom istom roku odišlo zo Slovenska do Auschwitzu 19 transportov. Ďalšie nasledovali po obnovení deportácií na jeseň 1944.

V tábore zahynuli aj Židia deportovaní z území dnešného južného a východného Slovenska, ktoré v rokoch 1938 – 1945 patrili Maďarsku.

Presný počet obetí Auschwitzu nie je možné určiť. Historici odhadujú, že tam bolo zavraždených 1,2 až 1,6 milióna ľudí, prevažne židovského pôvodu. Medzi obeťami však boli aj Rómovia, politickí väzni, osoby so zdravotným postihnutím či príslušníci ďalších prenasledovaných skupín.

Práve 27. január bol na návrh Izraela, Spojených štátov, Ruska, Kanady a Austrálie vyhlásený Valným zhromaždením OSN za Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu, ktorý si svet pripomína od roku 2006. V Nemecku sa tento deň oficiálne pripomína už od roku 1996.

Aj viac než osem desaťročí po oslobodení však holokaust čelí popieraniu, relativizácii a prekrúcaniu historických faktov. Práve preto OSN v roku 2022 prijala rezolúciu, ktorá tieto praktiky jednoznačne odsúdila.

Auschwitz dnes nie je len miestom pamäti. Je varovaním, že nenávisť, dehumanizácia a mlčanie môžu viesť k tragédiám, ktoré sa už nikdy nesmú zopakovať.

Holokaust je mementom pre nás všetkých, aby sa dejiny nikdy v tejto zvrátenej podobe neopakovali. V továrňach na smrť, ktoré zriadil fašistický režim, zahynuli nevinné obete ideológie, ktorá vytvorila symbol nadčloveka. Prezident SR Peter Pellegrini to uviedol na sociálnej sieti pri príležitosti utorkového Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu.

„Dnes vidíme snahy o prepísanie dejín, ktoré vedú k súboju o historickú pravdu. Preto je viac ako kedykoľvek predtým dôležité vážiť si svedectvo tých čias a robiť všetko preto, aby tieto zvrátené myšlienky nikdy nenašli svojich nasledovníkov. Je to imperatív, ktorým by sa mal riadiť každý z nás,“ dodala hlava štátu.

Utrpenie šiestich miliónov Židov, ktorí boli obeťami holokaustu počas druhej svetovej vojny, nech je pre nás výstrahou a poučením. Toľká neľudskosť a utrpenie sa už nikdy nesmú opakovať. Generálny prokurátor Maroš Žilinka to uviedol na sociálnej sieti pri príležitostí utorkového Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu.