NAŽIVO: Štvrté výročie ruskej invázie na Ukrajinu

Európska únia si v utorok pripomína štyri roky od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sériou politických aj symbolických krokov. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady António Costa odcestovali do Kyjeva. V Bruseli sa koná mimoriadne zasadnutie Európskeho parlamentu a budovy inštitúcií EÚ sa rozsvietili vo farbách ukrajinskej vlajky.

Cesta najvyšších predstaviteľov Únie na Ukrajinu má potvrdiť pokračujúcu podporu krajine, ktorá už štvrtý rok čelí ruskej agresii. Von der Leyenová a Costa sa zúčastnia na pietnom ceremoniáli pri príležitosti výročia vojny a navštívia aj miesto, kde ruské rakety poškodili energetickú infraštruktúru. Rokovať budú s prezidentom Volodymyrom Zelenským a zapoja sa do zasadnutia takzvanej koalície ochotných. Tá združuje 35 štátov a jej cieľom je podporovať Ukrajinu pri dosahovaní spravodlivého a trvalého mieru, ako aj pri posilňovaní bezpečnosti v Európe.

Schválenie 20. balíka sankcií proti Rusku, ktoré malo byť symbolom jednoty, sa zatiaľ nepodarilo. Členské krajiny sa na ňom nedohodli. Maďarsko navyše oznámilo, že bude blokovať už odsúhlasenú pôžičku pre Kyjev vo výške 90 miliárd eur na roky 2026 až 2027.

„Vo februári 2022 Rusko začalo nevyprovokovanú, neodôvodnenú a nezákonnú vojnu proti Ukrajine, čím porušilo jej suverenitu a medzinárodné právo. Od toho dňa EÚ pevne stojí v solidarite s Ukrajincami... Po štyroch rokoch opätovne potvrdzujeme, že naša podpora zostáva silná, jednotná a neochvejná,“ vyhlásil António Costa.

V Bruseli sa o 10.15 h začalo mimoriadne plenárne zasadnutie Európskeho parlamentu. Po príhovore prezidenta Zelenského prostredníctvom videoprenosu nasleduje diskusia o aktuálnom vývoji vojny a o príspevku Európy k mieru a bezpečnosti. Poslanci budú hlasovať aj o uznesení. „Našim odvážnym priateľom na Ukrajine: už štyri roky inšpirujete svojou vytrvalosťou a odvahou celý svet... Nie ste sami,“ odkázala predsedníčka europarlamentu Roberta Metsolová.

Na znak solidarity sa už v pondelok večer viaceré budovy európskych inštitúcií rozsvietili v modro-žltých farbách.

Od 24. februára 2022 poskytla Európska únia Ukrajine pomoc vo výške 194,9 miliardy eur. Podpora obrany je zároveň súčasťou hlavného obranného nástroja Únie – Nástroja bezpečnostnej akcie pre Európu (SAFE), ktorého rozpočet dosahuje 150 miliárd eur.

Najmenej päť ľudí utrpelo zranenia pri ruskom dronovom útoku na Záporožie na juhovýchode Ukrajiny. V utorok ráno o tom informovali miestne úrady, uvádza agentúra AFP.

Podľa Ukrajinskej štátnej služby pre mimoriadne situácie (DSNS) bezpilotné lietadlá v noci zasiahli viacero miest v administratívnom centre Záporožskej oblasti. K útoku došlo práve v deň, keď si Ukrajina pripomína štvrté výročie začiatku ruskej invázie.

Jeden z dronov narazil do budovy továrne vedľa deväťposchodového bytového domu. Následný požiar zasiahol plochu približne 200 štvorcových metrov a poškodil aj okolité obytné objekty.

Ďalší zásah dopadol na otvorené priestranstvo v blízkosti rezidenčnej štvrte. Škody evidujú na piatich budovách, poškodených bolo aj niekoľko vozidiel.

Ruské sily útočili na Záporožie aj v noci na pondelok. O život prišiel 33-ročný muž, ďalší 45-ročný utrpel zranenia. Záporožská oblasť patrí medzi štyri regióny, ktoré Moskva v roku 2022 nezákonne anektovala, a patrí k častým cieľom útokov.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady António Costa v utorok ráno pricestovali do Kyjeva. Návšteva sa koná pri príležitosti štvrtého výročia začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

„Štyri roky nespravodlivej agresívnej vojny. Štyri roky neotrasiteľnej ukrajinskej odvahy. Štyri roky neochvejnej európskej podpory. Jedno spoločné odhodlanie: zabezpečiť spravodlivý a trvalý mier na Ukrajine. Preto sme dnes tu v Kyjeve,“ napísal Costa na sociálnej sieti X.

Von der Leyenová pripomenula, že v Kyjeve je od začiatku vojny už po desiaty raz. „Aby sme potvrdili, že Európa stojí neochvejne za Ukrajinou, finančne, vojensky a počas tejto krutej zimy,“ uviedla a zdôraznila, že mier musí byť dosiahnutý podľa podmienok Ukrajiny.

Po stretnutí s prezidentom Volodymyrom Zelenským je naplánované aj spoločné vystúpenie pre médiá. Z bezpečnostných dôvodov sa podujatia v Kyjeve nevysielajú naživo, záznamy budú sprístupnené s oneskorením prostredníctvom oficiálnych kanálov EÚ.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo videopríhovore k štvrtému výročiu ruskej invázie vyhlásil, že jeho krajina je pripravená urobiť všetko pre dosiahnutie silného a trvalého mieru.

„Dnes sú to presne štyri roky, čo Vladimir Putin za tri dni prevzal Kyjev,“ uviedol ironicky na adresu ruského prezidenta. Podľa Zelenského už samotný fakt, že sa tak nestalo, veľa vypovedá o odpore Ukrajincov a o tom, ako krajina od 24. februára 2022 bojuje.

Zdôraznil odvahu, vytrvalosť a úsilie miliónov ľudí, ktorí sa podieľali na obrane štátu. Pripomenul, že Ukrajina si zachovala nezávislosť aj štátnosť a Moskva svoje pôvodné ciele nenaplnila.

„Nezlomil Ukrajincov, nevyhrali v tejto vojne. Zachránili sme Ukrajinu a urobíme všetko pre dosiahnutie mieru a spravodlivosti. Sláva Ukrajine!“ vyhlásil prezident.

Vojna sa naplno začala 24. februára 2022, keď Rusko spustilo rozsiahlu inváziu z viacerých smerov vrátane Bieloruska, Donbasu a Krymu. Ruským jednotkám sa vtedy nepodarilo rýchlo obsadiť Kyjev a koncom marca sa zo severu krajiny stiahli. Konflikt si odvtedy vyžiadal desaťtisíce obetí, milióny ľudí museli opustiť svoje domovy a škody sa počítajú v stovkách miliárd dolárov.

Rusko v súčasnosti okupuje približne pätinu ukrajinského územia a útoky na mestá a civilnú infraštruktúru pokračujú aj štyri roky od začiatku invázie.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron pri príležitosti štvrtého výročia ruskej invázie vyhlásil, že vojna je pre Moskvu vojenským, ekonomickým aj strategickým neúspechom. Rusko podľa neho nedosiahlo svoje ciele a čas nehrá v jeho prospech.

„Jedného dňa si Rusi uvedomia obrovský rozsah zločinu spáchaného v ich mene,“ uviedol Macron na sieti X. Zároveň prisľúbil, že Francúzsko bude pokračovať v podpore Ukrajiny a v sankciách proti Rusku.

Ruská zahraničná spravodajská služba SVR tvrdí, že Británia a Francúzsko zvažujú dodanie jadrovej alebo tzv. špinavej bomby Ukrajine. Podľa Moskvy by to bolo hrubé porušenie medzinárodného práva.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil tieto údajné plány za „extrémne nebezpečné“ a varoval, že Rusko ich zohľadní pri rokovaniach. Exprezident Dmitrij Medvedev pohrozil, že v takom prípade by Moskva mohla použiť jadrové zbrane aj proti štátom, ktoré by Kyjevu takúto výzbroj poskytli.

Británia ani Francúzsko podobné obvinenia nepotvrdili a dlhodobo odmietajú poskytnúť Ukrajine jadrové zbrane.

Strana SaS pri príležitosti štvrtého výročia ruskej invázie vyhlásila, že Slováci stoja na strane Ukrajiny. Zároveň kritizovala kroky premiéra Roberta Fica v súvislosti s vojnou.

„Slovensko, to nie je len Robert Fico. Slovensko sme aj my, ktorým záleží na tom, aby naši susedia vedeli, že za nimi stojíme,“ uviedla poslankyňa Vladimíra Marcinková (SaS). Poslanec Juraj Krúpa označil konanie Ruska za „odpornú tvár ruského imperializmu“.

Slovenská republika si pri štvrtom výročí vojny pripomenula obete konfliktu a vyjadrila solidaritu s Ukrajinou. Na pietnom podujatí pred ukrajinským veľvyslanectvom to uviedol štátny tajomník rezortu diplomacie Rastislav Chovanec.

„Tento konflikt sa musí okamžite zastaviť,“ vyhlásil. Zdôraznil, že Slovensko podporuje diplomatické riešenie v súlade s Chartou OSN a rešpektovaním suverenity Ukrajiny.

V Košiciach si štvrté výročie ruskej invázie na Ukrajine pripomenú tichým zhromaždením. Podujatie sa začne svätou liturgiou, pokračovať bude pochodom mestom, zapálením sviečok a minútou ticha.

Vyvrcholí o 17.00 h na Námestí osloboditeľov. Organizátori chcú vyjadriť podporu Ukrajine a uctiť si obete vojny.

Nemecko od začiatku vojny liečilo približne 1700 zranených ukrajinských vojakov. Pacientov prevážali z Ukrajiny a rozdeľovali do nemocníc po celej krajine.

Na tento rok Berlín vyčlenil na liečbu ďalších 25 miliónov eur. „Ochota pomôcť Ukrajine zostáva vysoká,“ uviedla ministerka zdravotníctva Nina Warkenová.

Nemecko zároveň dodalo zdravotnícky materiál v hodnote viac ako 76 miliónov eur. Podľa WHO sú stovky ukrajinských nemocníc terčom ruských útokov.

Valné zhromaždenie OSN podporilo Ukrajinu pri štvrtom výročí ruskej invázie. Za rezolúciu o suverenite a územnej celistvosti hlasovalo 107 krajín vrátane Slovenska, 12 bolo proti a 51 sa zdržalo.

Spojené štáty sa hlasovania zdržali. Podľa zástupkyne veľvyslanca USA Tammy Bruceovej text obsahuje „formulácie, ktoré pravdepodobne odvádzajú pozornosť“ od diplomatických snáh o mier.

Zdržali sa aj India, Čína, Brazília, Pakistan, Saudská Arábia či Maďarsko. Ukrajinská veľvyslankyňa vo Washingtone Oľha Stefanišynová vyzvala USA na silnejší tlak na Rusko a vyjadrila nádej v nové sankcie.