LIVE: Vojna Irán – Izrael a USA. Najnovšie správy z konfliktu

Ďalší repatriačný let zo štátu Omán na Slovensko je naplánovaný na piatok. Lietadlo Airbus A319 odletí zo Slovenska o 4.00 hodine a do Maskatu priletí o 13.30 hodine miestneho času.

Ministerstvo vnútra SR uviedlo, že po intenzívnej komunikácii získalo všetky potrebné povolenia na let. Jeden z plánovaných letov vo štvrtok bol pre preťaženie letiska v Maskate odložený.

Izraelská armáda začala útočiť na ciele Hizballáhu na južnom predmestí Bejrútu. Obyvateľov oblasti predtým vyzvala na okamžitú evakuáciu. Libanonské úrady uviedli, že od obnovenia bojov zahynulo už 123 ľudí a takmer 700 bolo zranených. Hizballáh predtým spustil raketové a dronové útoky na sever Izraela.

Na šiesty deň konfliktu pokračujú nové útoky medzi Izraelom a Iránom. Americký vojenský veliteľ uviedol, že počas operácií bolo potopených viac než 30 iránskych lodí a počet balistických raketových útokov klesol približne o 90 percent.

Terčom útoku sa stal aj americký ropný tanker. Izraelská armáda zároveň oznámila, že vojna vstupuje do „ďalšej fázy“. Prezident USA Donald Trump vyhlásil, že Spojené štáty by mali byť zapojené do výberu nového iránskeho lídra.

Taliansko dočasne zatvorí svoje veľvyslanectvo v Teheráne a personál presunie do Azerbajdžanu. Opatrenie súvisí so zhoršujúcou sa bezpečnostnou situáciou počas konfliktu medzi Iránom, Izraelom a USA. Minister zahraničných vecí Antonio Tajani zdôraznil, že Rím diplomatické vzťahy s Iránom neprerušil. V reakcii na iránske útoky si tento týždeň predvolali iránskych veľvyslancov aj Nemecko, Holandsko a Turecko.

Východnou časťou Teheránu otriaslo viacero explózií. Podľa iránskych médií ide o raketové útoky, pričom izraelská armáda oznámila úder na priemyselnú oblasť asi 20 kilometrov juhovýchodne od hlavného mesta.

Irán tvrdí, že od začiatku konfliktu vypálil viac než 500 balistických rakiet a riadených striel a nasadil najmenej 2000 dronov proti cieľom v Izraeli a na amerických základniach v regióne.

Americká armáda oznámila, že od začiatku operácie proti Iránu potopila viac než 30 jeho plavidiel. Najnovšie zasiahla iránsku dronovú loď, ktorá začala horieť. Izrael medzitým útočí na infraštruktúru režimu v Teheráne a Irán vypúšťa rakety a drony na štáty Perzského zálivu, kde majú Spojené štáty vojenské základne. Útoky hlásia Bahrajn, Katar, Kuvajt aj Saudská Arábia.

Letecké spoločnosti Emirates a Etihad Airways obnovili časť letov z Dubaja a Abú Zabí, aby pomohli evakuovať uviaznutých cestujúcich z regiónu.

Väčšina vzdušného priestoru na Blízkom východe však zostáva pre vojnu medzi Iránom, Izraelom a USA uzavretá. Letisko v Dubaji funguje len približne na štvrtine bežnej prevádzky a letisko v katarskej Dauhe je naďalej zatvorené.

Čína žiada od Iránu záruky bezpečnej plavby pre svoje ropné a plynové tankery cez Hormuzský prieliv. Konflikt medzi Iránom, USA a Izraelom totiž výrazne narušil dopravu v tejto kľúčovej námornej trase. Prielivom pritom prechádza približne pätina svetových dodávok ropy a plynu. Irán zatiaľ tvrdí, že úžinu uzavrieť neplánuje, no nevylučuje ďalšie kroky.

Cyprus zvažuje podanie žiadosti o členstvo v NATO. Prezident Nikos Christodulidis uviedol, že krajina je pripravená konať hneď, ako to politické podmienky dovolia. Diskusiu o členstve urýchlil nedávny dronový útok na britskú základňu Akrotiri. Vstup Cypru však blokuje Turecko, ktoré musí ako člen aliancie s rozšírením súhlasiť.

Južná Kórea rokuje s USA o možnom presune amerických systémov protivzdušnej obrany Patriot na Blízky východ. Podľa ministra zahraničných vecí Čo Hjona zatiaľ Soul nedostal oficiálnu žiadosť o vojenskú pomoc.

Médiá však informujú, že jednotky obsluhujúce Patrioty sa presúvajú na základňu Osan, odkiaľ by mohli byť prepravené do oblasti konfliktu s Iránom.

Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) vyhlásil situáciu na Blízkom východe za závažnú humanitárnu krízu. Organizácia vyzýva na okamžitú medzinárodnú reakciu.

OSN zároveň apeluje na zastavenie bojov medzi Iránom, Izraelom a ich spojencami, aby sa zabránilo ďalšiemu utrpeniu civilistov a masovému vysídľovaniu obyvateľstva.

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že konflikt s Iránom sa môže skončiť iba jeho bezpodmienečnou kapituláciou. Podľa neho neprichádza do úvahy žiadna dohoda. Spojené štáty a Izrael zároveň pokračujú v útokoch na iránske ciele, pričom Washington avizuje ďalšie zosilnenie vojenských operácií.

Izraelská armáda tvrdí, že Irán a libanonské hnutie Hizballáh vo štvrtok koordinovane odpálili rakety s cieľom preťažiť izraelskú protivzdušnú obranu. Hizballáh podľa Izraela vypálil približne 70 rakiet z južného Libanonu. Izrael v reakcii zasiahol stovky cieľov v Libanone, pričom tamojšie úrady hlásia stovky mŕtvych a zranených.

Na medzinárodnom letisku v Dubaji dnes zaznela siréna a výzvy, aby cestujúci okamžite opustili terminál a presunuli sa do podzemných vlakových tunelov. Krátko predtým bolo nad mestom počuť sériu silných výbuchov, ktoré hlásili aj zahraniční novinári a obyvatelia Dubaja, Dauhy a Abú Zabí. 

Letisko po poplachu dočasne zastavilo odlety aj prílety. Podľa miestnych úradov bol aktivovaný systém protivzdušnej obrany a nad mestom dochádzalo k zostreľovaniu rakiet a dronov, pričom časti trosiek padali na rôzne časti Dubaja. 

Správa letiska vyzvala cestujúcich, aby na letisko necestovali, kým nemajú od svojej aerolínie jasné potvrdenie, že ich let skutočne letí.

Dubajská vládna mediálna kancelária potvrdila, že na letisku došlo k menšiemu incidentu, pri ktorom bol poškodený jeden z odletových priestorov. Podľa úradov išlo o „mierne poškodenie“ po páde trosiek, situáciu mali záchranné zložky rýchlo pod kontrolou. 

Niektoré zábery zverejnené na sociálnych sieťach ukazovali stĺpy dymu pri letisku. Úrady zároveň upozornili, aby ľudia nezdieľali staré videá starších požiarov v Dubaji a spoliehali sa iba na oficiálne informácie. 

Letisko v Dubaji už oznámilo čiastočné obnovenie prevádzky. „Od dnešného dňa, 7. marca, sme čiastočne obnovili prevádzku, pričom niektoré lety prebiehajú z letiska DXB a DWC,“ uviedlo letisko s odkazom na hlavné medzinárodné dubajské letisko aj medzinárodné letisko Al Maktúm.

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že Irán po útokoch USA a Izraela ustúpil a ospravedlnil sa svojim susedom na Blízkom východe. Informovala o tom agentúra AP a AFP.

Trump tvrdí, že Teherán zmenil postoj po sérii tvrdých vojenských zásahov.

„Irán, ktorý je bitý do pekla, sa ospravedlnil a vzdal svojim blízkovýchodným susedom a sľúbil, že na nich už nebude strieľať. Tento sľub dal len kvôli neúprosnému útoku USA a Izraela,“ napísal Donald Trump na sociálnej sieti Truth Social.

Americký prezident zároveň varoval, že Irán môže čeliť ďalšiemu silnému zásahu už v sobotu. Podľa jeho slov sa zvažujú útoky aj na ciele, ktoré doteraz neboli terčom amerických operácií.

Trump tvrdí, že Irán sa pokúšal ovládnuť celý región, no podľa neho prvýkrát prehral s okolitými krajinami.

„Irán už nie je tyranom Blízkeho východu, ale porazeným Blízkeho východu,“ uviedol Trump.

Iránsky prezident Masúd Pezeškiján v sobotu vyhlásil, že Teherán sa ospravedlňuje susedným štátom za útoky, ktoré sa odohrali počas konfliktu s Izraelom a USA.

Zároveň odkázal, že Irán nebude útočiť na územie susedov, pokiaľ oni nebudú útočiť na Irán.

Spojené štáty začali počas konfliktu na Blízkom východe využívať britské vojenské základne na obranné operácie proti Iránu. Londýn potvrdil, že ide o obmedzené akcie, ktorých cieľom je zabrániť Iránu odpaľovať rakety do regiónu.

Britský premiér Keir Starmer najskôr odmietol zapojenie Británie do americko-izraelskej vojny s Iránom, ktorá sa začala 28. februára. Neskôr však súhlasil, aby USA využili základne vo Fairforde v Anglicku a Diego García v Indickom oceáne na obmedzené obranné účely.

Starmer uviedol, že rozhodnutie zmenil po iránskych odvetných útokoch raketami a dronmi, ktoré podľa neho ohrozili britské záujmy a spojencov v regióne. Podľa prieskumu väčšina Britov podporuje pôvodné rozhodnutie vlády nezapojiť sa do prvých útokov.

Turecko varovalo Irán pred ďalšími útokmi smerujúcimi na jeho územie. Ankara reagovala na incident zo stredy, keď systémy protivzdušnej obrany NATO zachytili balistickú raketu vypálenú z Iránu ešte pred vstupom do tureckého vzdušného priestoru. Pri udalosti sa nikto nezranil.

Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan uviedol, že Ankara už o situácii hovorila s Teheránom. Podľa neho môže ísť o zablúdenú raketu, no zároveň varoval, aby sa podobná situácia neopakovala.

Fidan po incidente telefonoval aj s iránskym ministrom zahraničných vecí Abbásom Arákčím a vyzval na kroky, ktoré zabránia rozšíreniu konfliktu. O situácii rokoval aj s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom, ktorý Turecku vyjadril podporu.