

Slovensko zasiahla správa o úmrtí Jany Dubovcovej. Bývalá ministerka spravodlivosti, poslankyňa Národnej rady SR a verejná ochrankyňa práv zomrela vo veku 73 rokov. Informáciu o jej úmrtí oznámil minister spravodlivosti Boris Susko na sociálnej sieti.
Jana Dubovcová patrila medzi verejné osobnosti, ktoré sa nebáli pomenovať problémy v justícii, štátnej správe ani pri zásahoch moci voči obyčajným ľuďom. V roku 2023 pôsobila ako ministerka spravodlivosti v úradníckej vláde Ľudovíta Ódora. Predtým bola poslankyňou parlamentu a v rokoch 2012 až 2017 zastávala funkciu verejnej ochrankyne práv.
Do širšieho povedomia verejnosti sa zapísala najmä ako ombudsmanka. Jej úrad sa zaoberal aj citlivými prípadmi, v ktorých išlo o možné porušenie základných práv. Výrazne rezonoval policajný zásah v rómskej osade v Moldave nad Bodvou z roku 2013. Práve Roma Television bola prvá, ktorá upozornila na policajný zásah.
Úrad verejného ochrancu práv neskôr pripomenul, že Dubovcová v tejto veci skonštatovala porušenie základných práv a slobôd osôb, ktoré boli na mieste policajnej akcie aj na policajnom oddelení.
Práve pri tejto kauze sa ukázalo, aký typ verejnej funkcionárky predstavovala. Nešla cestou ticha ani opatrných formulácií. Hovorila o tom, že zásah v demokratickom a právnom štáte nebol nevyhnutný a že z pohľadu základných práv ho nikto poriadne nepreskúmava.
Dubovcová dlhodobo upozorňovala aj na to, že štát musí byť pre ľudí zrozumiteľný a dostupný. Ešte ako verejná ochrankyňa práv hovorila, že Slovensko má veľké resty v právnom povedomí občanov a že verejná správa má fungovať v prospech ľudí, nie proti nim.
Jej meno sa preto nespájalo iba s politikou. Pre mnohých bola symbolom kontroly moci, ochrany slabších a odvahy postaviť sa aj proti väčšine, ak išlo o základné práva. Kritici jej vyčítali ostrosť a politickosť, podporovatelia v nej videli ženu, ktorá dokázala hovoriť aj o témach, pred ktorými iní ustupovali.
Jana Dubovcová sa narodila v Žiline a vyštudovala právo na Univerzite Komenského v Bratislave. Počas kariéry pôsobila ako sudkyňa, neskôr vstúpila do politiky a verejného života. Ako právnička, ombudsmanka aj ministerka sa pohybovala v prostredí, kde sa rozhoduje o dôvere občanov v štát.