Z 26 mŕtvych bolo 20 mužov, z toho jeden chlapec vo veku 15 - 16 rokov a 6 žien. Jedna z nich bola v siedmom mesiaci tehotenstva. Z 26 zavraždených bolo zasiahnutých výstrelmi 18 ľudí. U viacerých to však neboli smrteľné rany. Pod nánosmi hliny sa totiž zaživa udusili.
Perzekúcia slovenských Rómov dosiahla svoj vrchol v rokoch 1944 až 1945. Bolo to najťažšie obdobie v živote rómskeho etnika počas 2. svetovej vojny. Na mieste Pracovného útvaru v Dubnici nad Váhom vznikol v novembri 1944 Zaisťovací tábor pre Cigánov. Zriadilo ho Ministerstvo národnej obrany a zaradilo ho medzi svoje zložky.
Zaisťovací tábor pre Cigánov bol na Slovensku jediný svojho druhu. Išlo o skutočný koncentračný tábor, do ktorého boli posielaní Rómovia z celého Slovenska i so svojimi rodinnými príslušníkmi. Počet Rómov bol zakrátko oveľa vyšší ako kapacita tábora. V decembri 1944 tam bolo viac ako 700 väzňov.
Smrť kosila najmä malé deti, ktoré ochoreli na zápal pľúc. Najvážnejšia ale bola epidémia škvrnitého týfusu. V priebehu januára 1945 zachvátila viacero zaradencov a nakazil sa aj jeden strážnik, čo vyvolalo nepokoje v tábore aj v blízkom meste. V tomto čase prevzali kontrolu nad táborom Nemci a rozhodli sa radikálne vyriešiť týfovú epidémiu. 23. februára 1945, pod zámienkou prepravy do nemocnice, naložili chorých na nákladné auto a odviezli do areálu miestnej zbrojovky, kde ich brutálne povraždili.
zdroj: romaholocaust.sk