V hlavnej spravodajskej relácii Hiri sa Roma Television po dlhšom čase vrátila k aktuálnym témam, ktoré sa dotýkajú najmä ľudí žijúcich v chudobe a rómskych komunít. Redaktori sa venovali zvýšeniu sociálnych dávok, novým pravidlám pre terénnu sociálnu prácu, plánom na „rómsku reformu“, podpore menšinovej kultúry aj výnimočným príbehom z regiónov.
Jednou z hlavných tém bolo plánované zvýšenie dávok v hmotnej núdzi o 5 %. Ministerstvo práce chce, aby novela zákona začala platiť v priebehu budúceho roka, čo by nezamestnaným prinieslo niekoľko desiatok eur mesačne navyše.
Odhadované náklady štátu sú takmer 10 miliónov eur ročne. Ekonóm Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti pripomenul, že slovenské dávky sú v porovnaní s inými krajinami stále nízke a problémom nie sú len peniaze, ale aj chýbajúce služby – od podpory vzdelávania detí až po dostupné škôlky a pomoc rodinám.
Zmeny sa dotknú aj aktivačného príspevku. Štát chce viac motivovať dlhodobo nezamestnaných, aby prijali prácu. Rezort práce avizuje, že pri práci za nízky príjem v mnohopočetných rodinách by mal byť aktivačný príspevok vyšší, aby sa jasne oplatilo pracovať a nie zostať len na dávkach.
Druhou veľkou témou relácie bol prístup Rómov k zamestnaniu v teréne. Parlament schválil novelu, ktorá umožní, aby sa Rómovia so stredoškolským vzdelaním mohli zamestnať ako terénni sociálni či komunitní pracovníci a popri práci si doplnili vysokú školu. Splnomocnenec vlády pre rómske komunity Ábel Ravasz upozornil, že doterajšie podmienky prakticky vylučovali Rómov z týchto pozícií, a vo vylúčených lokalitách tak najčastejšie pracovali nerómski pracovníci, ktorí často nepoznali prostredie ani komunitu. Komora sociálnych pracovníkov s uvoľnením podmienok nesúhlasí a varuje pred napätím medzi pracovníkmi s vysokou školou a bez nej, štát však argumentuje tým, že noví pracovníci sa budú musieť ďalej vzdelávať a zvažuje aj štipendijnú podporu.
Relácia sa dotkla aj témy práce v noci a cez víkendy. Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším podielom ľudí pracujúcich v noci – odhaduje sa, že ide o približne 240-tisíc zamestnancov. Vláda preto navrhuje zvýšiť príplatky za nočnú a víkendovú prácu. Premiér Robert Fico absolvoval nočnú zmenu v logistickom parku v Lozorne a pred kamerami tvrdil, že ľudia sa na vyššie príplatky tešia a „stále si zaslúžia vyššie mzdy“.
V zahraničnopolitickom bloku sa Hiri venovala dvom symbolickým správam. Český minister kultúry Daniel Herman podpísal zmluvu o odkúpení ošipárne v Letech pri Písku, kde počas druhej svetovej vojny fungoval rómsky koncentračný tábor. Český štát za areál zaplatí približne 17,7 milióna eur a na mieste by mal vzniknúť pietny areál. Z Bruselu prišla informácia, že poslanci Európskeho parlamentu zvolili Líviu Jároku za podpredsedníčku EP – stala sa tak prvou Rómkou v tejto významnej funkcii.
Priestor dostala aj domáca politika. SaS predstavila tzv. rómsku reformu, ktorá stavia na zásade „práca dospelým, vzdelanie deťom a maximálna zásluhovosť“. Liberáli navrhujú zriadenie osobitného ministerstva pre sociálne vylúčené spoločenstvá, zrušenie úradu splnomocnenca pre rómske komunity a zmeny v systéme sociálnych dávok a aktivačných príspevkov. Súčasťou balíka je aj návrh bezplatnej sterilizácie pre ženy a mužov po určitom veku a počte detí – čo už v čase odvysielania relácie vyvolávalo kontroverzie a kritické reakcie.
Hiri sa venovala aj financovaniu kultúry národnostných menšín. Nový Fond na podporu kultúry národnostných menšín má nahradiť doterajší dotačný systém a prerozdeľovať takmer dvojnásobok peňazí ako doteraz. Pre rómsku menšinu je vyčlenených približne 1,7 milióna eur. Vo fonde vznikli odborné rady, v ktorých sedia aj zástupcovia rómskych organizácií a ktoré budú rozhodovať o podpore projektov v oblasti kultúrno-osvetovej činnosti, vzdelávania, literatúry či hudby, divadla a audiovizuálneho umenia.
Medzi pozitívnymi správami zaznela informácia, že ocenenie Biela vrana získal Štefan Straka, ktorý už desať rokov učí Rómov ekologickému farmárčeniu a vedie ich k potravinovej sebestačnosti. Moderátori pripomenuli, že jeho projekt pôsobí v okrese Vranov nad Topľou a ukazuje inú tvár rómskych komunít – ako pracovitých a zodpovedných ľudí, ktorí si vedia dopestovať vlastnú zeleninu a ovocie.
Na záver relácie sa diváci preniesli do vypredanej Starej tržnice v Bratislave. Česká speváčka a zbormajsterka Ida Kelarová tam spolu s detským zborom Čhavorenge a členmi Českej filharmónie pripravila silný koncert, ktorý spojil deti z osád, mestských štvrtí aj fungujúcich rómskych rodín. Projekt Romanodrom – Rómska cesta je podľa Idy Kelarovej o tom, aby deti boli hrdé na svoj pôvod, učili sa, pracovali na sebe a vytvárali si lepší život, než mali ich rodičia. „Čhavorenge je pre mnohé deti vzorom a zároveň zodpovednosťou,“ zaznelo v reportáži. Deti samy opisovali, že zbor im zmenil život, naučil ich disciplíne, sebavedomiu a dal im pocit, že „sa to dá“.
Relácia Hiri tak v jednom vydaní spojila sociálne témy, politické návrhy, kultúrne projekty aj inšpiratívne príbehy ľudí, ktorí menia život vo svojich komunitách.